Keďže som tu zaregistrovana cca par sekúnd, tak by som sa naozaj srdečne chcela privítať, tu medzi vami, už ostrieľanými blogermi.
Nebudem tu odôvódňovať moju účasť, ale jedno je isté, chcela som sa pridať medzi mladých a vlastne všetkých ľudí, ktorí občas niečo trefné a podnetné napíšu. Čím ale netvrdím, že ja patrím práve medzi takýchto ľudí. Tento blog bude skôr v pozícii môjho "súkromného" denníčka. Takže po takomto super privítaní mnou samou, by som sa mohla pustiť do spomínaného "denníčkovania".
A keby vás zaujímalo aký som mala deň, čo samozrejme, že vás zaujíma, veď inak by ste bez toho nezaspali dnes určite, tak som ho mala dobrý. Totiž, ako to už u mňa býva posledný týždeň zvykom, zobudil som sa nečakane o šiestej miestneho času za pokriku Slovensko do toho... naozaj príjemné vstávanie a odhliadnuc od faktu, že nemám skoro žiadne nechty na rukách práve cítim sa veľmi sviežo, ba až bojovne. Keď som totiž zočila, ako sa naši zapotili a dokopaly zápas do víťazstva, uvedomila som si, že aj ja dnes spravím nejaké mini osobné víťazstvo.
A tak som po dlhom čase išla vyvenčiť moju mallú Pipinku ( áno tak sa volá moja kokeršpanielska sučka, ale neprirpomínajte jej to, pretože je na to meno agres...ehm myslela som, teda ona si ešte nezvykla, veď sú to len dva roky no!) Takže na mojej ceste smerom domov som bola plná hrdosti z dobre využitého času a zrejme preto som si nevšimla, ten malý, maličký kúsok ľadu pred bránou....
Nuž, klamala by som, keby som tvrdila, že som v tej chvíli nepomyslela na zopár šťavnatých slovíčok, ale nakoniec som to smelo udržala v sebe. S pocitom víťazstva nad prekonanou vlastnou lenivosťou a "šikovnosťou" som odkráčala domov a práve tu som si uvedomila, ako pekne vie chutiť víťazstvo, hoci aj za cenu zranenia alebo bolesti. Veru nečudujem sa teda teraz tým športvcom, že aj s polámanými rebrami dokážu ísť ďalej a prekonať vlastné hranice.
Hoci moje víťazstvo nebolo medailovo ocenené, dobrý pocit mi ostal a verím, že ráno si na to opäť spomeniem, a hurááá do tohto nie vždy najvydarenejšieho počasia prekonávať lenivosť!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lenuska175
25. 2.febuára 2010 17:48
Vitaj !
Napíš svoj komentár