Češka, s ktorou som sa cez noc skoro oženil

Bola zvláštna, od začiatku ma sleduje očami, samozrejme nenápadne.
Tvári sa, že ma nevidí, že už si vybrala svojho nabijáka na párty. Bol to nejaký holohlavý akože gangster, čo si pichol maximálne, keď ženskú opil na mol.
V duchu si vravím, že mohol ísť radšej do bordelu za tie prachy, čo vždy musel do žien naliať. Za účet, čo minie na ženy za barom by v priemernom bordeli dostal cestu okolo vesmíru ako Lajka.
Ale nepíšem to kvôli nemu, ale kvôli nej, kvôli jej pohľadom, ktoré mi od začiatku naznačovali "Chlapec ty mě dnes vyšukáš".
Najlepší spôsob ako byť nad vecou a zotrvať v lepšej pozícii znamená všímať si ju minimálne, baviť sa s inými adeptkami na rodeo, ktoré skončí v cudzej, pražskej posteli.
Sem tam ju cez vodkový filter mojich očí značky Absolut pozorujem, áno je krásna, nie je to typ ako Megan Fox, ktorej krása bije každému do očí ako vysvietené billboardy prezidentských kandidátov. Je to dievča, na ktorej krásu objavuješ a postupne sa ti začína páčiť jej zadok, jej vlasy, jej pery, oči a potom pozeráš aké ma boty, či Jordany Retro, Nike Air Max alebo je to Deichman. Táto mala Nike, aj to mi bolo sympatické lebo aké veci nosíš do takej sorty ľudí sa radíš, oslovuješ ľudí s podobným vkusom alebo nevkusom, povrchné, ale bohužiaľ doba je zmachlená defka.
Idem sa jej prihovoriť. Musím jej dať najavo, že mi nie je v túto neskorú januárovú noc ukradnutá. Musím jej dať vedieť, musím vyslať jasný signál do jej alkoholom opitých častíc a molekúl. Prichádzam k nej, vravím si o nič nejde, "šmyk sem, šmyk tam" aj keby ten šmyk nebol, tak sa aspoň s mojimi chalanmi prechľastám do ďalšieho sobotného rána, kedy ľudia idú do práce a my ešte len otvárame ďalšiu z benzínky dokúpenú (ukradnutú) butylku.
Život je pankáč, čo ťa má v piči a ukáže ti faker, preto žijem, riskujem a snažím sa so životom vyfakovať podľa svojho.
Po chvíľke sa mojej budúcej bývalej spýtam pri zjavne spoločensky unavenom barmanovi najviac klišé vetu tohto sveta, ktorá už funguje po stáročia, možno aj môj pradedko delostrelec 1.Československej armády zbalil moju prababku na vetu "Ahoj, čo to piješ?".
Odpovie mi s úškrnom v lámavej slovenčine "Víno, ale dám si to čvo si dáš ty."
"Ok barman brácho daj mi dve dvojité Absolutky a Red bull, vďaka."
Štrngneme si whiskáčovým pohárom, sklo pri dotyku zarinčí.
Hodíme to do seba.
Úprimne ona to hodí do seba ako čistú vodu, odpije si z červeného býka, je to kopnem do seba a nezapíjam, už som si zvykol, je to tak lepšie, prudšie tak alkohol ide do krvi, aspoň mám pocit.
V duchu si rátam české koruny. Koľko ešte mám vo vrecku, bude to stačiť?
Nechcem sa cítiť trápne s mojou mužskou ješitnosťou, keď bude chcieť ďalšie kolo zatiahnuť ona lebo ja už nemám ani jednu bankovku s Jánom Amosom Komenským.
Našťastie som našiel v druhom vrecku úplne na dne oceánu ešte jednu dvestovku, tak som zobral druhé dvojité kolo.
Svojmu gangsterovi, ktorý sa k nám prikrádal čoraz bližšie na dostrel, letmým pohľadom naznačila, že si dnes u nej neškrtne, že je tu schopnejší alfa samec, aj keď nemá biceps ako Hulk Hogan. Zazrel po mne, ja po ňom, vravím si ak chce problém, tak dobre, čo iné mi ostáva, budem bojovať o svoju hrdosť pred klubom na asfaltovom ringu.
To, že žráva kopu proteínu, ešte neznanená, že má silu, rýchlosť a vie trafiť stred nosa ako Vladimír Klitschko. Zdanie často klame, vravieva môj starý otec.
Ignorovali sme ho, hlavne ona. Rezignoval. Utrpel nevídanú samčiu porážku od samice.
Isto sa dnes niekomu za to pred klubom pomstí, nech sa mu uľaví a presvedčí sa, že je stále pánom svojho teritória.
Bola jednoduchá, bola priama, mala asi dvadsať rokov a nevravela žiadne omáčky, nerobila drahoty ako nejaká študentka z malého mesta niekde medzi Trenčínom a Žilinou.
Pamätám si, že v klube hrala dobrá hudba, striktný hip-hop, žiadne československé vypaľovačky, skôr Asap Ferg potom francúzsky Sefyu, potom Booba, za čo som pražskému DJovi v podnapitom stave poslal od radosti vzdušný bozk.
To ma dostávalo pri mojej českej princezničke ešte do väčšieho stavu sebavedomia.
Tá správna hudba na danú situáciu z Vás vie spraviť totálne zviera, akoby sa nám mozgy naladili na tú istú frekvenciu. Je to ako, keď sa máš chuť zabiť a pustíš si Beethovena.
Jasné, že aspoň očami chytíš do ruky nôž a máš chuť si ním prejsť po krku, nech pocítiš jeho ostrosť a svoje odhodlanie. Ale opäť už moc fantazírujem.
Princezná mi vraví "Jó ja bych šla domu, jdeš nebo zustáváš?."
Váhavo odpoviem: "Vieš, mám tu mojich grázlov, nemôžem ich len tak opustiť."
Zarazená mi vraví: "Tak ich vem s sebou, mohly by spát u mě, mám na Smícháči byt v pronájmu, jsou tam holky, ale to bude v pohodě."
Za sekundu zvolám mojich troch vodkových kamarátov, ktorí v klube kývali hlavou do rapu a obzerali napité kundičky. Jedného voláme „dedinčan zápasník“ druhého „budhista“ a tretieho „kokaínový kovboj“. Oni mňa volajú jednoducho „otec“ lebo sa vždy o všetko postarám. Vidím ich ako trieskajú holky po zadku. Bavili sa, mňa nechali tak lebo videli, že sa snažím získať u mojej krásavice priamy "Royal flush" rovno do jej vlhkého vnútrozemia.
Len mávnem rukou a ihneď pochopia, že odchádzame. Už bolo na čase!
"Hej bejby, tak zavolám taxík!?" ona mi s usmievavou grimasou odpovie: "Ne, býdlím tady kousek, 10 minut pěšky."
Kráčame ako kačky za sebou cez pražské bloky, chalani sú v dobrej nálade a hlavne vďační, že prespíme niekde na byte, kde je teplá voda, záchod a nejaká tá vagína, ktorá by možno ocenila hrdé slovenské vtáčstvo.
Inak by sme opäť na poslednú chvíľu riešili nejaký hostel alebo sa uložili do nášho auta, ktorým sme spontánne prifrčali do "Matky všech měst".
Sem tam húka siréna, sem tam cítim vôňu kebabu, sem tam počujem v diaľke to klasické české "Co je vole!", sem tam vidím plnú, nočnú električku nesúcu na svojej palube opitú pliagu celého sveta. Vidím pred sebou Petřín, trochu sa mi jeho obrysy mihajú.
Áno, vypil som dnes asi vagón chľastu a málo zapíjal tekutinami. Som rozbitý ako Baghdad.
Po 30 minútach, ktoré vraj isto trvali len 10 minút sme pred vonkajším vchodom mojej slečny.
Poznáte tie pražské byty, obrovské vstupné dvere ako do kostola, vysoké stropy, staré barabizne, čo sa tvária noblesne a dýcha z nich stará sláva Rakúsko-Uhorska.
Princezná hrabe v kabelke, vyberá z nej servítky, balzam na pery, doklady, drtičku na trávu, papieriky, ale kľúče nikde. Zoberiem jej kabelku a prehľadám ju ako policajt, zas nič, to niééé.
Premýšľame nahlas, čo spravíme, no jediné, čo nás napadlo je zazvoniť jej kamarátkam, ktoré by však museli byť doma a nie otierať svoje spotené telá o iné telá talianskej výroby v Holešovickom Crosse.
Zvoníme, búchame, voláme jej spolubývajúcej mobil a nič a nič a nič.
Už to chceme zabaliť, hovorím mojej princeznej nech ide s nami na hostel, dáme chill, zrolujeme jonathána a kúpime ďalšiu flašu v čínskom nonstope.
Už už sme boli na ceste a v tom naozaj ako v americkom filme sa zrazu z repráku zvončeka ozve na poslednú sekundu rozospaté "Prosím?"
Wau, strašne nám všetkým odľahlo, že neskoro v noci nemusíme riešiť hnusné ubytovne.
Rozospatá spolubývajúca v dlhom bielom tričku, kraťasoch a šľapkách nám otvorila.
Očividne sa zhrôzila, keď uvidela vo dverách štyroch zbombardovaných, zafajčených, urastených Slovákov, možno potom mala pod perinou ruku na mobile s dopredu vyťukaným číslom 158.
Chalani sa usalašili v kuchyni na gauči, bytík bol pekný, priestranný, na stole nedopitá fľaška Morgana, ktorého mimochodom neznášam. Nechápem ako to môžu všetci tí študenti do seba liať, veď je to liehovina zafarbená karamelom.
Všetko v byte bolo čisté z čoho som bol prekvapený lebo mám skúsenosť, že byty dievčat bývajú omnoho väčšie chlievy ako tie chlapské, bez urážky dámy.
Moji kamaráti sa bavili. Obracali s trochu vydesenou spolubývajúcou posledné rumy, vraj prišla z Ostravy študovať medicínu.
Určite si niekto z nich na ňu brúsil svoje zuby alebo skôr svoje plné vajcia.
Moja princeznička ma zobrala od chalanov za ruku do svojej trinástej komnaty, jednala veľmi priamo a bolo jej jedno, čo si myslia všetci v tomto byte.
Zavrela dvere, sadla si na postel. Vedľa postele mala na stolíku nadrtenú ganju a trochu tabaku. Zrolovala brko, bol som v zadku z toho ako môže holka tak rýchlo zrolovať brko.
Bola už len v nohavičkách a tričku na spanie, určite nemala podprsenku. Všimol som si detailne jej nohy, od ktorých sa mierne odrážalo svetlo lampy. Mala ich celé dokérované, ornamenty a nejaké anglické výrazy, neviem, nepýtal som sa, no vyzeralo to sexy.
Zhúlili sme sa a do toho dopili nejaký energeťák, je to tak dobré, srdce stále pracuje a zhúlené telo preciťuje všetky detaily, vníma všetky príchute sveta omnoho výraznejšie.
Postavila sa predo mnou, ja som sedel na stoličke. Nemal som nervozitu, bolo mi už všetko u riti, aj to čo robia chalani a či sa nenaserú, že sa zajebávam.
Bez slova sa vyzliekla.
Ona to fakt spravila, úplne suverénne, myslel som, že snívam, ako keď pozeráte pornhub.com a vravíte si, kurva toto je len fikcia.
Bola nahá, stála predo mnou, slabé svetlo lampy jej trochu zafarbovalo pokožku do žlta.
Mala dokonalé boky, dokonalé dlhé nohy, vyšportované brucho, dokonalý guľatučký zadok, trochu menšie prsia, ale to by jej v tej chvíli prepáčil aj najnáročnejší kozofil.
Jediné, čo mi povedala "No co je, dávej".
Okamžite som strhol zo seba všetky veci, trochu sa tackal po izbe lebo rifle s opaskom nešli postojačky tak ľahko dole ako som si želal.
Zhadzoval som zo seba oblečenie rýchlo ako Mič Bjúkenen, keď išiel zachraňovať ďalšiu obeť vysokej prívalovej vlny.
Doslova som skočil šípočku do postele, ja neviem prečo, bol som z nej mimo, z jej arogancie, z jej pôvabu, z jej suverenity akú nemá ani Sebastian Vettel na pretekoch F1.
Dali sme to zo začiatku skúšobne na „misionára“. Je potrebné najprv vyskúšať, či všetko klape a maže a či môj vták spĺňa základné rozmery jej priepasti do stavu eufórie, kde sa z ľudí stávajú zvieratá, kde sú len pudy, len pocity, kde nie je rozum, kde neexistuje nič len akési mystické spojenie dvoch bytostí.
Pálil som to do nej a s úžasom hľadel na jej krivky, pomyslel som si, že takýto obraz chce vidieť aspoň raz v živote každý muž, každý muž si ten pohľad zaslúži. Bola úplne vzrušená, spokojná, prirodzená, uvoľnená, hrýzla si spodnú peru, dýchala pravidelne, preciťovala to, trochu ju to bolelo, ale neukazovala to príliš, nech sa nezľaknem a nezjemním.
Nechcela, aby som bral na ňu ohľad, nechcela, aby som robil, čo chce ona, chcela, aby som sa uvoľnil, otvoril svoju dušu, vypustil zo seba všetko nahromadené zlo. V tej chvíli som jej chcel povedať, že ju milujem, že tu s ňou zostanem navždy, len nech vidím, čo najčastejšie tento božský obraz ako ona leží so zatvorenými očami a vychutnáva si môj penis v nej.
Alkohol robí svoje a pražský indoor tiež a tak sme sa totálne odviazali, neexistovali hranice, neexistoval Boh, neexistovalo nebo ani peklo, neexistovali výčitky, neexistovala bolesť, neexistoval svet za oknom, neexistovala Praha.
Otočil som si ju od zadu a začal prirážať. Strašne začala kričať alebo skôr stenať, možno zavíjať ako keď vlk šuká vlčicu pri splne Mesiaca.
Potom som ju šmaril na koberec, vyložil si jej nohy na moje ramená, šukal som ju akoby som si mal vytrtkať vlastný mozog z hlavy naveky, Amen.
Začala ma hrýzť do ramena, cítil som ako sa jej dlhé pekné nechty zarývajú do môjho chrbta, dosť hlboko, bola tam krv, cítim jej vôňu, neviem prečo dokážem cítiť vôňu mojej krvi.
Otočil som si ju opätovne od zadu, strašne stenala, muselo to byť počuť, museli to počuť susedia, spolubývajúca, chalani. Možno to ľudia počuli až na posledné poschodie.
Nebral som ohľad, nemyslel som, iba som plynul, žil, dýchal, skrátka som bol niekde v časopriestore a ona to so mnou zdieľala.
Šukali sme ako psi na zemi na koberci, kde som si totálne dopálil a doškrabal kolená.
Trvalo to hodinu, nonstop, ja neviem, boli sme ako v extáze, posadnutí, nevnímal som bolesť ani ona, naopak nás to podporovalo mrdať ešte tvrdšie. Potom sme to robili postojačky, oprel som si ju o skriňu. Ona rukou omylom trafila poličku a zhodila z nej poháre a rádio, všetko padlo na zem, sklo sa rozbilo a na podlahe sa ligotali črepy, ale bolo nám to jedno. Chceli sme len trtkať až do kómy, dokým nás nahých v bezvedomí neodnesú na nosidlách do sanitky.
Bolo nemožné sa spraviť, veď ani ty sa spravíš po pol litry vodky a pár jointoch, hmm...
Potom začala kričať „Prestaň!“, nechápal som prečo, ahá potrebovala sa len náhle napiť vody, zobral som si ju a preniesol na stôl, zhodili sme všetky veci zo stola na parkety.
Bola oproti mne, strašne ma hrýzla po krku, po ramenách, mala v sebe zlo aj dobro, jing a jang, musel som jej často pre krik zatvárať násilne ústa, no aj tak mi dohrýzla celú ruku.
Netúžila však skončiť, vyšli z nás démoni. Hľadeli sme si priamo do očí, bolo to hlboké, jej oči sa hrozne leskli, žiadna láska, žiadna telenovela na pokračovanie, len tu a teraz, pudy, pocity, chute, fantázia a bolesť, áno bolesť cez najlepší pôžitok.
Keď šukáte dve hodiny na liehu a tráve, ste už totálne dehydrovaný, nevládzete, ale ak je tam silná túžba, keď vidíš to jej telo vedľa seba, proste nemôžeš prestať. To by bol hriech.
Hádzal som ju tvrdo po izbe, presne tak to chcela, chvíľu spomalíme, začne ma fajčiť, nech na pár minút predýchame, zas som jej chcel opito povedať, že ju milujem, ale pomyslel som si, že som ako zaľúbený panic, pritom som mal šukačku a fajku už tisíckrát.
A tak sme sa milovali asi tri hodiny, boli sme totálne mokrí, stekal z nás pot, plachta bola mokrá. Keď som bol na nej, tak sme sa o seba nad ránom celý horúci lepili ako keby sme sa natreli medom. Bola stále vlhká, tomu som nechápal, po troch hodinách akoby v sebe mala monzún, čo jej tú dokonalú medzierku vždy ošéfuje.
Dýchame, búšime, zomierame, rodíme sa znova a znova ako Fénix.
Bolo mi jedno, či dostanem zástavu srdca od toho brutálneho tempa, čo sme neustále mali.
Veď krajšia smrť ako zomrieť počas sexu vo vagíne pre muža asi neexistuje.
Cítili sme bez slov, že sme si podobní, ak nie povahou tak určite tým, čo sme v sexe chceli.
O pol siedmej ráno prišla moja chvíľa, boli sme ako v tranze, rozkročil som jej nohy ako to najviac šlo, ležal som na nej a konečne sa do nej spravil, booom.
Bolo to dobré, oslobodzujúce, najkrajší pocit aký môže mužské péro zažiť na planéte Zem. Škoda, že to znamenalo koniec zážitku, po ktorom zostanú na pamiatku len škrabance a modriny po oboch dobitých telách.
Za sekundu sme spotení a unavení odišli do snov.
Spali sme štyri hodiny.
Zobudili nás moji vytriezvení kamaráti. Videl som ich pohľady.
Mysleli si, že ju tam týram, ale vraveli mi, že si radšej pustili hudbu z mobilu, zaspali a nechali nás kričať a trieskať.
Sedel som s ňou v izbe, silná opica, za oknom bol sobotný slnečný deň.
Hľadela na mňa tajuplným úsmevom, nič také predtým nezažila a ja tiež nie, bez slov som jej ukázal chrbát, odtlačky po jej zuboch na mojich kozách, ramenách a krku, perinu od krvi, črepy na zemi, smiala sa, šibalsky, boli sme šťastní. Bolelo nás všetko, ja som nemohol chodiť, mal som spálené kolená od parkiet a svalovicu na stehnách, ona dobytú celú kostru.
Myslel som, že ráno ju už nebudem chcieť vidieť, že použijem nejakú frázu „Tak ja už musím ísť, mám dnes ešte moc práce.“
Nepoužil som, vedeli sme, čo sa to stalo, čo sme spolu zažili. Možno to už nikdy v živote neprecítime takým spontánnym spôsobom. Vesmír nám dal dar.
Keď sme odchádzali, len som ju objal, nevedel som, či jej dať bozk, asi by ho nechcela.
Premietal som si tie scény z nočného letu v hlave zas a zas, polohy, pocity, detaily, polohy, pocity, detaily. Bol som vo vnútornej harmónií a keď som sa oprel o sedačku auta, viac mykol ramenom, cítil som opakovane tú bolesť, to pálenie, čo mi zanechala na tele ako suvenír. Tričko sa mi svojou drsnou látkou zarezávalo do pohryzenej a doškriabanej kože, bolo to výnimočné a bolestivé, sladko bolestivé. Usmial som sa na svet cez okno auta.
Je však škoda, že všetko krásne rýchlo pominie, veci, čo sa stali podľa skutočnej udalosti, boli už o pár hodín cestou domov ako z porna, ako zo sna, nemožné, neuveriteľné.
O dva dni na to mi princezná napísala na Facebooku, bolo to prekvapivé, ale o tom už naozaj nabudúce...

 Skutočný príbeh

18 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu