Ležala vo svojej posteli snažiac sa zaspať, vedela, že je už neskoro a chcela si aspoň trochu pospať. No myšlienky jej nedali pokoja. Myšlienky, sny, predstavy všetko čo súviselo s ním. Zvláštne, nechápala ako sa mohla zaľúbiť práve do neho. Bol to úžasný kamarát, ktorého by nevymenila za nič a predsa keď jej kamoška nasadila chrobáka do hlavy a povedala, že je na neho podľa nej namotaná tak nad tým začala uvažovať.
Dovtedy ho brala ako kamoša, vlastne sama si musela priznať, že už pár dní pred tým, než jej to kamoška povedala tak sa nad tým začala zamýšľať. No potom o tom už začala uvažovať ináč. Nevedela čo cíti, ten pocit zmätenosti nechcela. No aj tak sa jej spolu s depkou držal pár dní. Pár nekonečných dní, ktoré boli akési zvláštne. Bolo to niekedy v polovici júla. Jedna depka za druhou, občas pár sĺz. Tieto dni však prešli, prešlo to keď si uvedomila to čo nechcela, alebo chcela? Uvedomila si, že ho nemá rada iba ako kamaráta ale...že sa do neho zaľúbila.
Láska, tomu slovu sa pár mesiacov úspešne vyhýbala, až zrazu to bolo znova tu. Doteraz si pamätala deň keď sa prostredníctvom jednej kamošky zoznámili. Veď to ani nebolo tak dávno, poznala ho iba pár mesiacov, no aj tak občas mala dojem, že ho pozná omnoho dlhšie. Toľko krát jej dokázal vyčariť na tvári úsmev, prípadne ju rozosmiať a zlepšiť jej náladu. To pre ňu znamenalo veľa. No, hoc vedela, že ho ľúbi vedela aj to, že ho nikdy nebude môcť mať. Vedela, že on ju má rád iba ako kamarátku, dobrú kamarátku, no nič viac.
Chcela byť konečne šťastná, no vedela, že ani tentoraz tomu tak nebude. Zdalo sa jej zvláštne, že pár ľuďom a medzi nimi aj jemu povedala čo ju trápi keď mala depku kvôli nemu. Iba vynechala jeho meno a povedala, že je to kvôli chalanovi. Títo ľudia ju prehovárali nech mu to povie, že to za to stojí, že jej bude lepšie nech už to dopadne akokoľvek. No nechcela to riskovať, vedela, že by ju odmietol a, že by sa týmto mohlo zmeniť aj ich priateľstvo, nie nemuselo ale mohlo, tak načo to riskovať? Hovorí sa, že risk je zisk, no ona to proste vedela, že tu to platiť nebude. Párkrát bola tak blízko k tomu aby mu to povedala aby povedala tie slová, že ho má radšej ako kamaráta, že ho ľúbi. Bola však silná a nepovedala mu to, vlastne to ani nebolo v tom, že bola silná ale skôr v tom, že bola zbabelá a bála sa riskovať. Prešlo ju to, nie neprešlo myslela na neho denne ale zlé nálady ju prešli.
Bavila sa, smiala sa, no najviac s ním. Vždy keď mohla byť s ním tak si to vychutnávala a nenechala si to pokaziť žiadnymi zlými náladami. Táto povznesená nálada však tiež netrvala dlho a kvôli neakým problémom v rodine zas začala mať zlé nálady a depky. Tak často mala dojem, že ju chápe, že jej rozumie, že mu môže veriť a povedať mu čokoľvek, okrem jednej veci. Občas mala dojem, že bol jej jedinou oporou, aspoň v tej danej chvíli. Mohla sa na neho vždy spoľahnúť.
Vždy. Verila mu, mala ho rada, možno až príliš. On, hoc možno nevedomky ju sklamal, nie raz ale viackrát. Nevedela však čo povedať alebo urobiť keďže si zjavne neuvedomoval, že jej to vadí, že ju to bolí. V tú dobu akoby sa prestali vídať tak často a tak často spolu hovoriť. Mala dojem, že ten vzťah sa zmenil, no to nechcela. Chcela aby to bolo znova to čo kedysi. Tak mu to aj povedala a rovno všetko čo mala na srdci, možno iba okrem toho, že ho ľúbi...
Pokračovanie nabudúce, keď raz znova budem mať čas a náladu
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nanuska
24. 8.augusta 2007 02:36
tak teda, cakaam na pokracovanie, predpokladam,ze sa ti bude zase co najskor chciet pisat tak drziiiim palce ...si talent ségruš
2
naozaj celkom pekne, tiez sa tesim na pokracovanie, dobre napisane, celkom som sa do toho vzil,
dakujem
dakujem
3
Moja pekne napísané...čo k tomu viac dodať...ty aj tak vieš čo si o tom myslím, že sa to dobre číta a tak podobne
Napíš svoj komentár