Chodím na výšku- právo, nič jednoduché. Zápočty a celkovo semester prebiehali úplne úžasne. No nanešťastie, čo človek nečakal, skúškové obdobie prinieslo úplne iný dojem. Nič sa mi nedarí. Sú dva týždne dokonca a ja nemám ešte ani jednu moju ročníkovú skúšku. Všetko na mňa padá, skúšky nerobím, jednoducho ... nechápem. Človek nad tým sedí, doslova týždne a mesiace, no výsledok neprichádza. Aspoň nie taký, aký by mal. Jediné, čo mi to prináša, je totálne zdeptaná psychika a moja osoba na pokraji zrútenia. Úzkostné stavy, slzy v očiach pri každej nevhodnej príležitosti, výbuchy nervozity spojené s hnevom, odrážajúc sa na prístupe k ľuďom, na ktorých mi najviac záleží. A popritom všetkom, môj najväčší problém z globálneho hľadiska- človek ktorého milujem. Náš stav "nestav" ma privádza do šialenstva. Nevediac ako to bude a či bude sa ocitám v akomsi medzipriestore. V takýchto chvíľach najviac pociťujem, že pri mne nie je. A ja ho tak veľmi potrebujem. Potrebujem jeho objatie, úsmev, jeho radosť z každej maličkosti, ktorú mu vidno v očiach, potrebujem jeho hlas. Pocit, že ma niekto ľúbi z celého srdca a je pri mne nech sa deje čokoľvek. Ten pocit som s ním už zažila, no niečo mi ho zobralo a teraz sa pokúšam to (ho) získať späť. J e celý môj život. Cítim to. Srdce neklame. Cítim, že ON je ten, ktorý mi bol prisúdený tým hore. A ja nedovolím, aby mi ho nejaká hlúposť zobrala ... nemôže. Zobrala by mi totiž mňa. Môj život. Moje všetko.
A tak tu sedím s pohľadom, pohľadom človeka, ktorému niečo chýba, ktorého niečo bolí, ktorý dúfa, nechce sa vzdať, bojuje, aj keď to je už na hrane jeho síl, ale neprestáva, pretože mu to za to stojí. Celý môj život stojí za ten veľký a boľavý boj. Či už škola, priatelia, rodina alebo ON.
Vyhrám!
... svet je tvoj, nikomu nedovoľ, nech ti hovorí, že stoj ... a .. povedz pravdu, že keď si veľa chcel a keď si veľa drel,
tak si dostal šancu, bol to moment pravdy,
život ťa v podstate vyzval k tancu ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár