Zlomená vôľa dávnych predsavzatí keď ráno už dávno nie sme zlatí. Keď deň sa odvíja, sťa pretek v behu a násilie pričasto strieda nehu. Zlosyn si spriada nitky priadze, na pamätník mieru sadajú sadze, z pahrieb, kde skončili nádeje ľudí a násilie pokoj pričasto budí. Z lona sa ozýva len nárek matiek, aj deti berú si zelené gate. Však hoci silné slová, len slabá pomoc a násilie pričasto bráni mieru sa domôcť. Zlomená vôľa dávnych predsavzatí prišlo ďalšie ráno, ďalší boli preč vzatí. A deň sa odvíja, znova beží vpred násilie pričasto volíme vrátiť sa späť. Báseň 4 0 0 1 0 Komentuj