Woman on the left

V utorok sa mi podarilo na chvíľu sa vymazať zo sveta živých. Neúmyselne, ale to tak zvyčajne býva s vecami. Stratila som odhodlanie a v zúfalej snahe zblížiť sa aj s inými ľuďmi než s tými s ktorými som sa zblížila a zároveň odblížila, hľadám niečo čo je buď veľmi dobre schované alebo je mi prekážkou moje vnímanie sveta.

A tak sa dívam na ľudí v utorkové večery a jediné čo chcem povedať je, že som fucking broken. Lebo tak sa cítim. Rozbitá a znovu poskladaná len preto, aby ma niečo mohlo znova rozbiť. Aby som sama seba mohla rozbiť. Občas mám pocit, že je to v pohode, že len hľadám správnu konfiguráciu častíc. Že predsa musí existovať konštelácia, ktorá dáva zmysel. Mala by. Potom prídem domov a dívam sa na odraz v zrkadle.

Keď sa večer odličujem, robím to postupne, dôsledne zotriem mejkup z jednej polovice mojej tváre a dívam sa sama sebe do očí. Pod jedným je tmavý kruh, z ktorého kričí to unavené dievča v mojom vnútri. To druhé oko patrí žene, ktorá vypila tri kávy, je silná a dobrá vo svojej práci. Nič z toho však nezmenilo to, že večer otupí prázdnotu rumom a inými drogami, len aby umlčala ten krik, ktorý nepretržite znie v ušiach oboch verzií mojej osobnosti. Vždy, keď sa mi podarí nás znovu poskladať, mám pocit že je to tak nejak rovnaké. Kruhy sú na svojom mieste pod očami. Vráska je vždy nad pravým kútikom pier, pretože to je ten ktorý častejsie zdvíham v polovičatom úsmeve. Pigmentová škrvna sa rozlieva po pravom lakti. Hrča po zlomenej kľúčnej kosti je tiež vždy napravo spolu so žilou v tvare blesku, čo mám na nohe. Pravá strana je tá, ktorú prvú odlíčim. Ale žena, čo žije vľavo, má jazvy na predlaktí a prostredník na ruke, ktorému som prebodla nerv pri čistení avokáda. Žena vľavo nehovorí ľudom, že je fucking broken, aj keď by veľmi chcela. Ona je tá, čo mi bráni v tom rozplakať sa stojac na chodníku, keď sa naokolo riešia vážne veci. Keď v snahe neukázať slabosť obraciam všetko na žart, len preto aby som ukryla svoju duševnú prázdnotu pred publikom.

Žena vľavo je smutná. Tak elementárne a možno si nahováram že nenápadne, ale kým tomu dokážem veriť, tak možno niekoho oklamem.

Dievča vpravo bývalo šťastné. Pamätám si ten pocit, často býva neuchopiteľný, ale zostávajú spomienky, tiene podľa ktorých viem, že bol skutočný. Väčšinu času som vľavo. Smutná. Ale keď som šťastná, božemôj som tak šťastná, vtedy neexistujú žiadne strany. Žiadna prázdnota. Žiadne verzie osobnosti. Nič nie je rozbité. Všetko je ako má byť. Existuje správna konštelácia…len ju treba znova nájsť.

When I am sad, I am sad

But when I am happy, oh, God, I'm happy

And there's just no place in between for us to meet 

 Pseudoblog

1 0 2 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu