Cieľom tohto blogu je trochu sa "vyžalovať" o mojom vzťahu s jednou slečnou, ktorej tolerujem zatiaľ úplne všetko a ktorá mi už pomerne dlhú dobu ničí a triešti na kúsky moje srdce. Ako sa to začalo?
August, vodojem, stanovačka. Raz som tak v polovici augusta išiel domov a stretol som na ulici môjho dobrého kamaráta. Položil mi otázku, či sa nechcem ísť kuknúť na jednu opekačku na ktorej je aj jeho sestra. Hovorím si prečo nie?, veď má celkom peknú sestru a určite tam bude aj nejaká pijatika, tak si dáme do nosa. Tak sme teda sadli do auta a šli sme na miesto činu. Keď sme tam dorazili, zarazilo ma, že na opekačke a nie je tam oheň. Keby len oheň, tam nebol ani chlast, ani jedlo. Tak som znovu sadol s kamarátom do auta a šli sme do tesca nejak tento stav zmeniť. Vzhľadom na pokročilú dobu, sme upustili od kupovania špekačiek a vecí,l čo potrebujú tepelnú úpravu. Tak sme sa obmedzili iba na bagety, chipsy, horalky, pivo a marhuľu. Po návrate na miesto činu sa to konečne trochu rozhýbalo. S plným žalúdkom a celkom dobrou dávkou alkoholu v sebe, sme sa začali trochu baviť. Bolo to celkom fajn až na jednu mrchu, ktorá mala vkuse poznámky o nezodpovednom správaní a pod. Nad také prkotiny bolo pomerne ľahké sa povzniesť, vzhľadom na to že bolo leto a bavili sme sa.
Zhruba tak kolo polnoci ma celkom zaujala kamarátova sestra. Nádherná, ideálna postava, dlhé blond (resp. špinavý blond, na toto je stále dosť citlivá, nechce pripustiť, že by bola blondínka vlasy, skrátka nádherné stvorenie, ktorému v tej chvíli nebolo možné odolať...
Vtedy som sa jej začal tak nejak "dvoriť". A myslím, že celkom úspešne, vzhľadom na to, že za pár týždňov sme spolu začali chodiť.
To som bohužiaľ nevedel aké všemožné trápenia ma čakajú. Nebolo možné sa s ňou stretávať na verejnosti, lebo by sa to mohli dozvedieť jej rodičia. Ja som v tom nejak problém nevidel, vzhľadom na to, že vychádzam pomerne dobre aj s jej mamou aj otcom. Ale som si povedal, že sa jej prispôsobím a tak sme sa začali stretávať tajne, väčšinou večer a najčastejšie v aute. Po pár týždňoch mi z ničoho nič prišla správa, že ona v našom vzťahu nevidí zmysel a myslí si, že by sme to mali ukončiť. To ma úplne vzalo. Rozchod som pred tým zažil naposledy pred dvoma rokmi a malo to katastrofické následky pre mňa. Našťastie sa mi ju podarilo presvedčiť aby si to rozmyslela a ťahali sme to spolu ďalej. Toto sa dvakrát zopakovalo...
Je však oveľa horšia vec, ktorá ma trápila. Mal som taký pocit, že pre ňu ten vzťah nič neznamená. Celú dobu sa ku mne správala ako keby som jej bol úplne ľahostajný. Nebrala mi telefón a keď som ju vopred upozornil, že jej budem volať tak si ho pre istotu vypla. Keď som ju šiel odprevadiť domov, tak mi nechcela dovoliť aby som ju na rozlúčku pobozkal. Keď som ju volal von, dostávalo sa mi odpovedí, že je zaneprázdnená, nemá čas, alebo je s kamarátkami, ktoré po celú tu dobu boli pre ňu prednejšie než ja, jej frajer. Ak som jej kúpil nejaký darček, tak si ho nechcela odo mňa vziať a keď si ho vzala a rozbalila, neprejavila sebemenšie nadšenie( a to počnúc plyšákom k jej meninám, končiac striebornými naušnicami k jej narodeninám(17). A nedajbože ak som ju chcel niekam vziať... Do kina som musel vziať aj húf jej kamarátok, inak by som ju tam nedostal. Keď som ju pozval do divadla, čo bola pomerne drahá záležitosť, nechcela mi potvrdiť, že so mnou pôjde, preto som bol nútený večer pred vystúpením ísť ku nej domov aby som sa dopátral odpovede(mobil mala samozrejme vypnutý, aby som jej náhodou nevolal). Raz som ju aj s kamarátkami pozval na horúcu čokoládu. Tam pre zmenu odmietla vystúpiť z auta, z odôvodnením, že v dotyčnom podniku sa nachádza veľa ľudí a ona tam nejde.
A vec takmer nemožná dostať ju do mojej izby. Keď som sa o to pokúsil prvý krát, 3/4 hodinu som ju prehováral v garáži, kým sme sa dostali do izby. A aby toho nebolo málo, po pár minútach v izbe mi zahlási, že je veľa hodín a ona musí ísť domov.
V decembri sa so mnou chcela znovu rozísť. Z akého dôvodu, to som vôbec netušil, ale v ten deň ma to tak vzalo, že som bol na ceste nesústredený a aj keď to nebolo mojím zavinením, mal som vážnu nehodu. Od tej doby nemám auto, nakoľko skončilo úplne na šrot...
Potom sme sa dali znovu do kopy. A po krátkej chvíli sa so mnou znovu chcela rozísť. Tentokrát to bola moja chyba. Zistila, že som sa zajebával s jednou jej kamarátkou. Ak sa to vôbec dá tak nazvať. Bol som na ňu naštvaný a potreboval som sa odreagovať. Tak som sa opil a jej kamarátka využila to, že som veľmi nevnímal dôsledky môjho konania. Ale zasa mal som toľko sebakontroly, aby k ničomu vážnemu nedošlo. Za to som sa jej ospravedlnil a podotkol som, že čiastočne za to môže aj ona, nakoľko mi ani raz za celú tu dobu, čo sme boli spolu nedala pocítíť, že ku mne niečo cíti, pričom ja som každý deň dával najavo, že mi na nej záleží, že k nej cítm niečo úžasné, že každá chvíľa bez nej nemá pre mňa zmysel.
Tak sme sa dali znovu dokopy a teraz znovu neviem na čom som...
Keď som šiel v pondelok k doktorovi, stretli sme sa v autobuse. Nedovolila mi aby som si k nej sadol, lebo v buse bolo veľa ľudí a mohli by šíriť reči.... Celú cestu sedela s kamarátkou (s tou mrchou z opekačky) a keď vystupovala, tak sa mi ani nepozdravila...
Ja už som psychycky na dne. Neviem ako ďalej... Viem, že by som sa mal na ňu vykašlať, ale keď ja to nedokážem, lebo ju stále a čím ďalej tým viac milujem. A viem, že ak sa s ňou rozídem, tak to bude mať pre mňa katastrofické následky a toho sa bojím. Posledný takýto rozchod ešte s bývalou skončil tým, že celý týždeň ma na nohách držala myšlienka, že cez víkend sa opijem s kamarátmi a budem môcť aspoň na chvíľu zabudnúť na tú hnusnú realitu.
Už nechcem nikdy nič také zažiť. Mám z toho neskutočný strach.
Sorry, že som vás zaťažoval takýmito vecami, ale skrátka potreboval som sa niekde vyžalovať a aspoň takýmto spôsobom si uľaviť...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
eifell
29. 1.januára 2009 15:10
ach jaj, josyp, tazke to mas...najlepsie by bolo keby jej das precitat tento blog.A ak ti nevysvetli preco sa tak sprava, tak sa s nou rozist. Skor ako sa na nu este viac namotas...Lebo cim dalej tym horsie to bude. A ak potom budes potrebovat tak sa s radostou pojdem s tebou opit...aj ked uz nepijem
2
toto bol prekrasny blog !!!!!!!!!!!!! niezeby som bezne zazovala co ty ale viem presne ako sa citis...... mal by si sa snou porozpravat .... opytal si sa jej vobec nikedy preco sa tak ku tebe chova ?? mimochodom.... ja by som jej na tvojom miste dala precitat tento blog... mozno by jej trklo.. ja som tiez uz par krat skusila nieco niekomu povedat takymto sposobom ze som to napisala...
ale je to pica !!!!!!!§ nezasluzi si ta...
ale je to pica !!!!!!!§ nezasluzi si ta...
Napíš svoj komentár