Stáva sa to hádam každý deň a každému z nás, že sa cítime byť sami sebou. S neochvejnou istotou si vykračujeme cestičkami, ktoré už poznáme naspamäť a nenecháme sa vykoľajiť nedočkavým postrkovaním a poznámkami typu "Naozaj by to nešlo rýchlejšie mladý pán?".
Nie, nešlo...
Som tu predsa sám, tak ma nemáte čo naháňať!
Túto cestu som si vybral ja. Cestujem naľahko. Nebalím a neberiem so seboou nič, čo by ma malo neskôr ťažiť. Pekná predstava...
Realita sa ale v týchto končinách vyslovuje úplne inak!
Medvede už zaspali a krčí sa v nich hlad. Túžba je preveľká. Jar v nedohľadne...
Ukryl som sa pred svetom a svet sa skrýva predomnou. Pripadá mi to takto celkom spravodlivé a spokojnosť sa tvári byť obojstranná. Nepotrebujeme sa navzájom a nijak sa to nesnažíme utajiť.
"Kto si? Komu sa takto kukáš do tváre? Ti hneď vysvetlíme, kade sa ide na pohotovosť!"
Ďakujem, trafím tam aj sám a vezmem si kus gágora od každého z vás. Na pamiatku... Alebo jednoducho preto, aby ste sa už viac nehýbali a aby ste sa už viac nikoho takto nepýtali.
Návaly zúrivosti sa mi už istú dobu zdravia cez ulicu, aj keď sa tvárim, že ich vôbec nepoznám. Žmurkajú, usmievajú sa a vztýčeným palcom mi oznamujú, že dnes naozaj dobre vyzerám. Že mi to skrátka sluší.. Zjavne ich to teší a iste dúfajú, že dačo spolu popijeme alebo aspoň prehodíme pár priaťelských slov.
Nezmysel!
"Zystil sa nový hardver, želáte si ho nainštalovať?"
Nie, ďakujem, chcem ho len odistiť a hodiť ho medzi vás. Hra na schovávačku sa môže začať!
Denné menu - pouličný masaker a ako dezert zopár silných hesiel, nech sa aspoň tie psi nažerú.
Spravodlivosť ladí struny. Dnes chce vyznieť presne, ako má, aby sme sa v refréne mohli všetci pridať a tešiť sa, aký sme nádherne hlučný dav. Snáď nás aj vyfotia, zverejnia a z archívov nás možno o sto rokov naši potomkovia vyhrabú. Iste budú krútiť hlavami a v krčme sa nepochvália, kam až ich korene siahajú...
"Ujo, pomôžete nám? Zbierame názory a berieme ich do zberu druhotných surovín. Chýbajú nám ešte dva, aby sme si mohlil kúpiť to, čo sme si vyhliadli vo výklade."
Ja na takéto veci názor nemám! Aj keby som mal, nedám, veď vo svete toľké deti hladujú!
V boji za mier, sa vedľa seba krčíme za prekrútenou pravdou a len striedame zásobníky.
Je to vôbec v poriadku, bojovať za mier? Mier nastáva predsa vtedy, keď už nikto nebojuje.
"O nič sa nestaraj, len nabíjaj a strieľaj usilovne! Mier iste príde aj tentokrát."
Asi to tak bude, veď velitelia iste majú na seba nejaký kontakt, tak si zavolajú alebo napíšu krátky odkaz, že vtedy a vtedy vyhlásia víťaza a všetci pôjdu domov spať. Vyberú si samozrejme dáky vhodný dátum, aby sa to ľahšie pamätalo a aby sa to v histórii s ničím iným nepobilo. Aby to deti v škole nemýlilo a aby sme mali v kalendáry o sviatok viac.
Tak budeme všetci spokojní a radi to aj oslávime. Každý posvojom.
No, ale tento zásobník ešte vystrieľam!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lentyty
14. 9.sept. 2007 18:30
Veľmi ťažké na pochopenie... Zdĺhavé.... Dlhé...
Napíš svoj komentár