Depka??? What???

Nepatrím k typu ľudí, ktorí by sa pre niečo umárali alebo trápili roky. Mne stačí, keď sa na to vyspím...Alebo si poviem, že na to budem myslieť neskôr. Zázračná vetička
V dnešnej uponáhľanej dobe sa mi zdá, že sa z depresií stala akási móda. Stačí mi pohľad na fňukajúcu známu, ktorá je neustále v "depke". Stačí mi. Je mi z toho zle, keďže viem, že sa iba hraje na niečo, iba tým upútava pozornosť na seba.
Sú však aj ľudia, ktorí sú skutočne na dne. A takímto ľuďom odkazujem, že musia nájsť sami seba, uvedomiť si vlastnú hodnotu, naučiť sa mať rád samého seba.
Ak si teraz hovoríte, že čo môže nejaká pätnástka o tom vedieť, tak vám poviem, že o tom naozaj niečo viem. Ale tu nejde o vek. Ide tu o ľudí, ktorí trpia a často si vo svojom zúfalstve siahajú na život. Osobne som nikdy depresie nemala, poznala som však osobu, ktorá svoj boj prehrala.
Depresie sú vážna vec ale nemýľme si ich so smútkom alebo so zlou náladou. Veď to je úplne prirodzené. Posiľnuje nás to. Mení nás to. No keď je toho priveľa, začína to byť neúnosné a nebezpečné. Nenechajme niekoho depkáriť, radšj mu pomôžme. Dobrou radou, alebo len obyčajným úsmevom. &nech vidia, že na to niesú sami.
Život je len jeden a je škoda, aby sme ho takto ničili a premárnili. Vezmime si príklad z ľudí, ktorým osud zobral všetko a oni napriek tomu idú ďalej. Nehrajme sa na niečo čo nie sme, len aby nás ostatní ľutovali. Ľútosť si zaslúžia mnohí... Ale nikam nevedie.
Nabudúce, keď sa znova budem cítiť zle, tak...si zabehám Áno, aj to je jeden zo spôsobov, ako to zo seba dostať von.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu