Meno a vek: Tomáš (23 rokov)
Mesto narodenia: Nové Zámky (Slovensko)
Počiatočné financie: 700 € (cca 500 libier pri príchode podľa kurzu)
Znalosť AJ: V podstate som sa vedel vyjadriť čo som potreboval, aj keď nesprávne v časoch a chvíľku mi to trvalo. Mal som výbornú slovnú zásobu. Rozumieť som moc nerozumel a keď niekto začal britským prízvukom hovoriť tak ?
Ako som sa dostal k Londýnu?Približne okolo druhého ročníka strednej školy ma začal priťahovať Londýn a California. Druhé spomínané hlavne kvôli seriálu OC California, ktorý som videl snáď 4x celý. Jednoducho California....Wau. Vždy keď si nato spomeniem tak nie je pochýb o tom, že aj tam raz skončím. Avšak na druhej strane ma ťahal aj Londýn a to hlavne kvôli tenisu (wimbledon), futbalu (premier league), koncerty (všetky najväčšie mená sem prichádzajú) a celkovo zázemí, ktoré táto metropola ponúka. Mal som 16 rokov a nevedel som presne kde skončím, ale vedel som, že to nebude na Slovensku, pretože som cítil, že to nie je miesto kde chcem žiť. Nevyhovuje mi tam systém, mentalita ľudí atď. Z tohto dôvodu som sa v nadstavbovom štúdiu po prvom ročníku rozhodol, že končím. Nevidel som zmysel v tom aby som strácal čas získavaním maturity, ktorý mi bude v zahraničí zbytočný a výučný list mi stačí na zamestnanie v bežných pozíciách aj na Slovensku. Nemal som ambície budovať tam kariéru. Takže som školu opustil a 5 rokov svojho života som striedal miesta a práce. Ak by som to zhrnul chronologicky tak som žil v týchto miestach - Bratislava-Nové Zámky-Pardubice (CZ)-Nové Zámky-Bratislava. V každom meste som bol rok a rok som pracoval na jednom mieste, ktoré som následne opustil a odišiel inde. Nikdy ma nikde nevyhodili ešte, ale nevedel som si nájsť svoje miesto. Ono celý problém bol v tom, že ja to hovorím každému a hovoril som to aj sám sebe už vtedy:
"Keď odrobím 180 hodín na Slovensku a vložím do toho nejakú energiu, prečo by som mal žiť tak, že na všetko musím sporiť dlho, pozerať ceny v potravinách keď inde dostanem za tých istých 180 hodín a vloženú energiu toľko, že môžem chodiť na dovolenky, môžem si kupovať materiálne veci a žiť bez finančného stresu?"Možno si teraz hovoríte "no šak ty debil čo si teda už nevycestoval skôr a až v roku 2015?". No poviem Vám pravdu, že som nemal odvahu sám vycestovať. Otravoval som kamarátov pravidelne, či ide niekto, ale každý len "no možno o polroka" a bla bla. Až nakoniec cca v marci 2015 mi sesternica písala z Londýna, že je tehotná a vracia sa v máji bývať na Slovensko, ale jej priateľ tam ostáva ešte rok aby nasporil nejaké peniaze, pretože kúpili byt v Nových Zámkoch a či nechcem ísť miesto nej do tej izby. Tak som si povedal : "Kedy ak nie teraz?". Okamžite som začal plánovať veci a v máji som vycestoval!
Príchod a bývanie.Po prílete do Londýna sme boli dohodnutí s priateľom sesternice, že sa stretneme na Stratford, pretože z letiska Stansted ide priamo autobus National Express na túto zastávku (cena je 8 libier). Ešte v lietadle sa letušky pýtali či má niekto záujem o lístok tohto typu, tak som ho rovno zakúpil tam, pretože inak musíte čakať na letisku v rade. Autobus odchádza každých cca 15 minút a nemáte žiadnu miestenku. Proste sa postavíte do radu a ktorý bus chytíte s tým pôjdete. Bývanie je v klasickom anglickom sharehouse. Máme tu 5 izieb a býva tu 8 ľudí. Poviem pravdu, tiež som mal predsudky typu "preboha toľko ľudí v dome, to bude katastrofa, budeme sa tam tlačiť, nedostanem sa do kúpeľne (sú 2), kuchyne...." Nič z toho sa nekoná. Je to úplne v pohode. Veď sa len zamyslite nad jednou vecou. Väčšinu času ste v práci alebo v meste a ten zvyšok ste zavretý v izbe a venujete sa oddychu spôsobom sebe vlastným. Takže to, že koľko ľudí je tam je vlastne nepodstatné ak sa dodržuje poriadok a nočný kľud. Samozrejme nikdy to nebude ako vlastný byt, ale zas oproti tým predsudkom ktoré majú ľudia to je úplne inde. Možno som mal šťastie iba, to nevylučujem, ale ja nemám problém a nič ma neobmedzuje. Pravda je, že zo začiatku som sa občas nedostal k práčke, ale človek časom príde nato v akých časoch je čo voľné a je to pohodička. Mimochodom bývanie je cez slovensko-českú agentúru Bohe.....(nechcem im robiť reklamu, neplatia ma, takže ak Vás to zaujíma správa).
Stres k ceste za prácou.Napriek tomu, že som sem prišiel bývať s priateľom mojej sesternice, tak sme boli dopredu dohodnutí, že všetko si budem vybavovať sám a nebude so mnou nikam chodiť (pracovne bol vyťažený a nemal čas). Jediné čo mi pomáhal bolo, že mi povedal, kde čo nájdem a ktorým metrom mám ísť. Prišiel som do Londýna so 700 € (500 libier +-), čo vám tak tesne vystačí na mesiac žitia, ale nie na začiatku!! (rôzne výdavky na oblečenie do práce a iné neočakávané veci). Na začiatok odporúčam MINIMÁLNE 1000 €+ !! S akoukoľvek menšou sumou sem neodporúčam ísť, ak nemáte dopredu vybavenú prácu, alebo niekoho kto Vám vie pomôcť či už finančne v prípade núdze, alebo s hľadaním práce. Ja som sem išiel s tým, že sesternica mala zaplatené ešte ubytovanie na 2 týždne a ja som potom pokračoval v platení, nemusel som platiť depozit! (na začiatku rátajte s platbou za nájom s depozitom cca 400 libier). Takže som mal 2 týždne nato aby som našiel prácu kde vyplácajú týždenne mzdu inak by mi došli peniaze a bol som by totálne v p....Nemal som žiadnu pomoc rodiny pretože tá ma nepodporovala, ale toto neni Pošta pre teba takže do toho nechcem zachádzať.
Prvé miesto kam som sa vydal za prácou bola agentúra Calibre International, pretože cez túto pracovala aj moja sesternica a mal som dobré referencie. Agentúry v anglicku neberú žiadne poplatky za sprostredkovanie práce, ale väčšinou platia minimálnu mzdu (6,70 momentálne 2015). Naklusal som tam, zaregistroval sa a opýtali sa či chcem prácu v oblasti Housekeeping alebo Catering. Vzhľadom nato, že som bol vyučený čašník som zvolil toto, hovoril som si, že aspoň lahšie a rýchlejšie nájdem robotu. Nenašiel. Systém ktorý v tej agentúre funguje je taký, že majú dohody alebo zmluvy s hotelmi a reštauráciami a keď ten podnik niekoho potrebuje tak zavolá do agentúry a tá pošle niekoho z ľudí, ktorí tam sedia a čakajú na prácu. Tak som si pekne sadol do rady čakajúcich asi o 10:00 a okolo 15:00 na mňa prišla rada. Pracoval tam jeden brit a dve také fajnové mladé cicušky dakde z Bulharska alebo také dačo. Tie keď sa ma niečo opýtali tak som sa cítil ako tlmočník ako perfektne som im rozumel a keď sa ma niečo opýtal ten brit tak som kukal jak puk. Našťastie v tej chvíli ako na mňa došla rada sa prihovorila mladá slečna "have you a clothes for job here?". A ja, že ne no nemám tu šaty. Tak, že si mám ísť nakúpiť do Primark a vrátiť sa zajtra. Čiže som stratil deň a ešte aj z mojich málo financií čo som mal som musel ísť minúť na oblečenie. Ešte šťastie, že je ten Primark taký lacný. Nakúpil som košeľu, nohavice a topánky za 25 libier. Na druhý deň som teda natešený nabehol znova do agentúry, že tentokrát ma teda už nič nezastaví aby som začal pracovať. Zastavilo. Krásne som si opäť vyčkal radu od 8:00 asi do 14:00 (neviem už presné časy ale cca takto to bolo časovo) a došla taká britská teta so 100 kilovou hlavou ako Kuly (mám rád Desmod inak) a som rozumel z jej reči toľko, že pre mňa má robotu a ďalej čo hovorila som nerozumel. Tak som použil moje najuniverzálnejšie slovíčko, ktoré som mal pri konverzácii s britmi perfektne nacvičené - "sorry?". Tak mi to zopakovala. Znova som jej nerozumel druhú časť. Tak mi ukazovala, že som neni oholený a musím byť ak chcem prácu lebo ide o 5* hotel. Takže sa mám vrátiť na ďalší deň. Ďalší stratený deň a ďalšie stratené peniaze. Jedna cesta metrom je od 2,80-3,30 libry približne, záleží v akých zónach sa pohybujete. Čiže cesta do agentúry a domov ma vyšla stále na 6 libier.
TIP: Takže ak prídete nabite si Oyster card hneď na Travelcard (mesačenka) za 145 libier 3 zóny underground, overground a neviem ešte aký ground tam v tom je zarátaný a máte tam zároveň všetky zóny na autobusy po Londýne.
Povedal som si "nevadí, zajtra prídem oholený s oblečením a už to bude pohode". No opäť nebolo. Ubehli ďalšie 3 dni a bol koniec týždňa a oni mi nedali žiadnu prácu. Prečkal som tam celé dni a nič. Keď som sa pýtal kde je problém, povedali, že nevedia, že je momentálne akurát asi zlý týždeň a len treba vyčkať. Prišiel teda víkend kedy sú zavretí a ostával mi už len jeden týždeň na nájdenie práce. Cez víkend som rozposlal životopisy, sledoval inzeráty a snažil sa nájsť niečo. Videl som inzerát na FB, že nejaká reštaurácia hľadá niekoho na umývanie riadu. Nebol som z toho nadšený, ale lepšie ako nič a hovoril som si, že nech mám aspoň niečo aby som vyplatil nájom a jedlo, hlavne to nevzdávať. Napísal som im mail, povedali, že áno je to aktuálne ALE platia mesačne! No tak to nepripadalo do úvahy, lebo by som to nepokryl finančne. Snažil som sa s nimi teda dohodnúť aby mi dali prvú aspoň po týždni. Povedal mi ten manažér alebo s kým som komunikoval, že to musí poriešiť s majiteľom a celá táto komunikácia kým sme sa dopracovali k tomu, že nie nemôžu mi dať týždenne trvala 2 dni víkendové. Inak aby ste si nemysleli, že tu nikde nehľadajú prácu a nie sú inzeráty. Je ich tu VEĽA! Ale 99% čo som mohol ísť robiť (sklady napr.) boli minimálne 2 hodiny cesty a kopec prestupovania. Takže som vsadil všetko nato, že agentúra mi nájde už ten týždeň niečo. Pondelok som prišiel na nový týžden s novým elánom. Od rána som čakal a prišlo to!! Oni mi našli prácu! Ten brit mi hovoril, že idem do 4* hotela robiť na nejakú akciu a ak budú spokojní tak možno aj ostanem. Bol som nadšený a maximálne sústredený, že to nemôžem posrať! Dali mi adresu kam mám ísť, bolo to len 10 minút undergroundom. Dostavil som sa tam, prešiel cez recepciu, povedal prečo som tu a poslali ma do šatne sa prezliecť. Napochodoval som na pracovisko, kde boli zoradení ľudia a v strede nejaký manažér tmavej pleti. Ten sa ma pýtal ako mi môže pomôcť. Nejak som sa vykoktal, že ma poslala agentúra Calibre, že je nejaký banket a treba čašníka. Manažéris sa usmial popod bajúz a vraví mi "Sorry sir, we are actually full and I dont know why the agency sent you!" Tak som sa otočil a odkráčal do šatne a potom do agentúry. Hlavou mi behala len jedna myšlienka a to tá, že som minul zase kopec peňazí na metro, stratil som ďalší deň a stále nič nemám. Mal som málo peňazí, lebo 260 libier som mal odložených bokom na nájom na ďalší mesiac, ale tým pádom mi neostávalo na cestovanie a jedlo už. Posledné 2 dni som žil len na čínských polievkach a pizze za 1 libru ktorá chutila ako....no vlastne ani nechutila nijak, bola to len hmota nejaká. V agentúre sa ospravedlnili, že nejaký omyl a bla bla. Vôbec ma to nezaujímalo, bol som dosť psychicky na dne a išiel som domov s tým, že do tej agentúry už viac nepôjdem lebo som stratil 1,5 týždňa a peniaze a nemám nič. Celý utorok som preležal doma v myšlienkach čo a jako ďalej a písal si adresy agentúr kam pôjdem v stredu sa popýtať. Posledné 4 dni nádeje. V stredu ráno mi zvonil telefón, som myslel, že z nejakého inzerátu mi volajú. Volali mi z Calibre. Našťastie slečna a nie brit, inak by som ešte doteraz sa pýtal "sorry?". Rozhovor znel: "Hi Tom, im nepamätámsiužmeno and i call you because we have a fulltime job for you, come to agency how soon is possible okay?- Ja: "okay". Bol som totálne ešte v spánku, nevedel som či sa mi sníva alebo čo. Rýchlo som sa obliekol a utekal (dobre išiel som metrom) do Calibre. Dali mi adresu kam mám ísť. Tam sa mi zmenil život....
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
agord
25. 12.decembra 2015 22:02
Diký za tento članok.
Napíš svoj komentár