Tie slová vyslovené po tisíci krát
Prechádzať svetom, zahalenom v opare hmlistom
Zo živej bytosti zostal už iba preparát
Už iba schránka, ideály sa rozplynuli v hmle
Latka bola vysoko, nedosiahnuteľná
Obzerať sa a nevidieť kto vlastne sme
Keď je maska charakteru riadne zohavená
Čo na to napísať, to je dnešný svet
Kde nik na nikoho nepozerá
Nechávame vysychať nádherný kvet
A duše prichádzajú o svoje mená
Svet, kde sa každý snaží chopiť svojej šance
A život unikne ako voda pomedzi prsty
Klebety sa šíria; ľudia čvirikajú ako vrabce
Na spravodlivých sa vykonávajú nespravodlivé tresty
Aby slúžili ako príklad, varovný znak
Memento proti konaniu dobra
Duše nezvládajú emocionálny tlak
Dávid však porazil obra
Je ľahké povedať pár múdrych viet
Citovať nejakého mudrca
Dážď zmaže posledné zvyšky kried
Detských obrázkov kreslených zo srdca
Vzlet a tvrdý pád
Dym zo spálených mostov
Je záhada ako niekto môže mať niekoho rád
V sérii neúprimných bozkov...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár