Postupne som sa prestala báť a Ty tiež. Od vtedy si začala do nášho mesta chodiť častejšie a všetko sme si plánovali spoločne. Výlety, nákupy, mejkapy a účesy, dokonca aj slová, ktorými budeme baliť chalanov. Stala sa z nás nerozlučná dvojica. Prespávala si u nás dosť často a ja som sa na to vždy tešila. Dokonca si tu mala vlastný hrnček a šuflík. Boli sme nerozlučná dvojica: Ja a Ja.
Naučila si ma toho naozaj veľa. Ty môžeš za to, že viem chodiť na vysokých opätkoch, veľakrát si mi dodala odvahu ísť si za svojím, spolu sme sa smiali aj plakali. Dávala si mi rady ako vychádzať s nádejnou budúcou "svokrou" alebo s mojimi rodičmi a tiež Ti nikdy nezabudnem, že nebyť Teba, tak s Ním dnes nie sme spolu.
Ale k všetkým tým dobrým veciam, nie všetko, čo som od Teba pochytila je dobré. Naučila si ma byť mrchou, ktorá si ide za svojím aj cez mŕtvoly. Otupila si moje svedomie natoľko, že som spolu s Tebou ospravedlňovala Tvoje nevery. Zničila si mnoho mojich zásad, ktoré mi teraz chýbajú. Naučila si ma pomste, krutej a veľakrát nezaslúženej. Kvôli Tebe som sa prestala stretávať s ostatnými a takmer som prišla o najlepšiu priateľku.
Ty si zo mňa proste chcela mať seba. Nechcela si moje a Tvoje Ja. Chcela si jednotné Ja s Tvojimi názormi, s Tvojimi obľúbenými farbami, s Tvojimi myšlienkami. Nič zo mňa. Vlastne, možno len tých pár vecí, na ktoré si žiarlila, pretože Ty ich nikdy mať nebudeš.
Viem, že si nemala ľahký život. Viem, prečo si taká, aká si. Na tvojom mieste by som možno bola oveľa horšia. Ale nie je to tak a ja som sama sebou. Teda aspoň tým, čo zo mňa zostalo. Nechcem byť Tebou. Je mi to ľúto, ale asi sa musíme rozlúčiť. Mám Ťa príliš rada a som príliš slabá na to, aby som Ti vedela odolať. Snáď mi to raz odpustíš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár