Zas mám o skúsenosť naviac.
Som "bol",to je zatial iba relatvne, s mojou priateľkou ,ak sa to teda ešte stále tak dá nazvať, 6 tých najzaujímavejších týždňov v mojom živote , ktoré som doteraz zažil. zatýchto 6 týždňov som sa opäť niečo naučil , iným spôsobom povedané, situácia ma zrejme dotlačí urobiť rázne rozhodnutie.
Človek si konečne myslí že nájde osobu pre neho ako ušitú, tým myslím ako že polovičku, nie ako že nejaký oblek [možno trapné , ale som vždy optimista], no a na koniec zistí že je to len ďalší pocit, ďalší dojem, ďalšie poznanie, zistenie ďalšieho pohľadu na svet.
Keď si konečne človek myslí že už má pokoj, že už sa nemusí za nikím hnať a hľadať "to pravé orechové" . Keď už jednoducho dlhý čas lapá človek po tom konečne vypnúť a mať pokoj od tohto , niekedy až odporňe pokryvenej reality , plnej chaoticky sa chovajúcich ľudí, konajúcich na záklaďe akéhosi pocitu, ktorý vlastne znamená niečo len pre nich samotních, akýsi pocit spokojnosti a úspechu s vikonanej veci kvôly tomu že si nechcú pripadať menejcenní, bezvíznamní, zviditeľnení, príjemne potešení a ešte mnoho iných druhov pocitov. Keď už má konečne dosť tohto svinstva a nechce jednoducho pokračovať v tom hejne hláv zmätených pravidlami tejto spoločnosti ktoré z nás , nás ľudí, spravili bescitné zveri, vrhajúce sa po všetkom čo im môžedať ten absúrdny a zároveň sebecký pocit bez toho že by vôbec niekedy mysleli na to čo všetko ovplivní ich samotné rozhodnuťie.
Viete , ja osobne si myslím že život ako-taký je o rozhodnutiach ktoré človek vykoná. Potom už nasledujú tie samotné prejavy , alebo teda inak povedané činy, no a potom sú tu vždy následky, či už priame alebo nepriame, ale sú tu.
Vysvetlím :
Včera som si mal spraviť pekný večer s priaťeľkou, porozzprávať sa pri večeri a pri sviečkach [som tak trochu romantik], no a samozrejme si užiť ten krásni čas s ňou a nenechať nám do toho našeho kúsku ,ktorí nám nik nevezme, pichať nos tú otravnú, pokrivenú realitu , ktorej máme všetci si myslím až po krk. Mali sme sa vlastne udobriť, lebo sme sa den pred tým pohádali, a pripomenúť si čo pre jedného ten druhý znamená.Pokračovalo to všetko super, prišiel sompo práci za ňou do mesta , bo bola u kaderníka, potom sme mali isť na nákupy , no veď aj sme boli . Popry tom som si všimol že začala nejak často komunikovať s niekim cez tel. . O pol hodku mi povedala že prídu jej kamoši a že volačo potrebujú pomôcť, nie až tak dôležité, ono by to počkalo.
No ale ona musela riešiť všetko čo sa jej dostalo do telefóna a všetko čo sa dostalo do jej tel. Pokračovalo to príchodom o pol 12 s ukrutne giganticky najneznesiteľnejšou náledou aká sa snaď dá vyvolať situáciou.
Nakoniec to dopadlo tak že vlastne ešte aj ona musela dať zo svojho, a nie málo, len aby teda vybavila.
No a keby toho nebolo malo , na koniec som za všetko aj tak mohol ja.
Nepochopím ako sa dá dospieť k takému záveru. Veď predsa ja som neriešil nijakích kamošov, ani som ich nepoznal, nebol som ani iniciátorom nápadu s večerou.... proste som vinný.
no a to nieje všetko...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár