Eso vytiahnem z rukávu.
Postavím si dom.
Chceš vedieť, kto v ňom bude bývať?
Nezaujíma ťa to. Vidím ťa zívať.
Karta na karte. Stavia sa dom.
Srdcová kráľovná.
Tou teraz som.
Blúdim vo vlastnom bludisku,
cestu nedokážem nájsť.
Ako dlho budem tu sama? Stratená?
Spoločníčkou mi je len stará ozvena.
Echo, čo otriasa hradbami.
Karta ku karte. Dom trasie sa.
Už siaha takmer až na nebesá.
A čím je vyšší, tým viac sa kýve.
Srdcová kráľovná.
Hlavu na krku mám.
No už dávno ju nepoužívam.
Zaslepila ma túžba.
A pocity, ktoré narastajú.
Nedajú mi spať.
V mojich snoch ma mátajú.
Mala by som sa ich zbaviť,
nechať sa vyviesť z vlastného bludiska.
Ale to nechcem. Vzdať sa bez boja.
Odísť, keď ešte ani nezačal?
Nie, to nie som ja.
Môj domček z kariet.
A ja som srdcová kráľovná.
Možno stojí na pevných základoch,
možno ich labilné má.
Je mi to jedno.
Veď život je len hra.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár