» www.birdz.sk/webka/kajs/blog...
Prešľapovala som z nohy na nohu a s každou sekundou som mala chuť odísť. Čakala som od pol druhej a vedela som, že som prišla skoro, no chcela som mať čas ujsť, ak by som si to rozmyslela.
Zo smetiakov v tmavšej uličke sa niesol podivný puch a aj niečo ako chrapot, asi tam spal bezdomovec, ale nešla som si to overovať. Len som dúfala, že nie on si chcel dať so mnou stretnutie.
"Ahoj. Ty si Medison?" spoza rohu vyšiel chlapec a ja som takmer ostala prikovaná k zemi. Jeho výraz v tvári, tak trochu poznačený pocitom viny, hoci na prvý pohľad bol príliš mladý na to, aby mi on mohol spôsobiť takú životnú traumu, aj napriek tomu sa z nejakého dôvodu cítil vinný.
"Ahoj. Áno, tuším stále som Medison, ale volajú ma aj Šibnutá, Trafená, alebo Psychopatka. A niektorí ma uctievajú." usmiala som sa. Bola som nervózna. Tento chlapec ma svojím pohľadom prepaľoval. Mal také tmavé oči, že sa zdali čierne, ale aj napriek tomu, že nebol odo mňa starší, ba povedala by som, že bol odo mňa o zopár rokov mladší, mal takmer biele vlasy. A šediny to byť nemohli.
Črty mal príliš jemné na chlapca a predsa v nich mal niečo, mužské, niečo, čo mu dodávalo výraz, ktorý môže mať iba deduško, ktorý prežil minimálne jeden vojenský konflikt.
"Môžeme ísť niekde, kde nebude naokolo toľko ľudí? mám totiž len pol hodinu, kým ma tu vyzdvihne otčim a nechcem aby ma niekto videl." vyzeral mierne vystrašene, keď hovoril o svojom otčimovi.
"Mám blízko školu a otčim sa vždy zastaví po pivo v supermarkete, tak aby po mňa nemusel zachádzať, chodím ho čakávať sem." vysvetlil, hoci som sa nepýtala. Asi bol tiež trochu nervózny.
Prešli sme na druhú stranu chodníka a na rohu sme vošli do malilinkej kaviarničky, ktorú by som asi inak nenavštívila.
Objednal si zelený čaj a ja som si dala veľké presso s mliekom.
"Ako si ma našiel?" opýtala som sa, hoci odpoveď som si viac menej domyslela sama. Mail som predsa mala uvedený na svojej stránke.
"Raz som čosi hľadal do školy na projekt a narazil som na tvoju stránku. Bolo to asi prd pol rokom. Tvoja fotka ma hneď zaujala, ale nevedel som prečo. Keď som to zistil, odpísal som si z tvojej webky tvoj mail a napísal som ti.Aj keď mi trvalo, kým som sa trochu osmelil." nesmelo sa pousmial. Odpil si z čaju a popálil si jazyk.
"Vravel si, že niečo vieš....." začala som pomaly, nechcela som sa veľmi vracať, ale túžila som po spravodlivosti.
"V otčimovej pracovni som našiel toto." na stôl hodil tenunký zošit v tvrdej čiernej väzbe a z neho sa vysunulo zopár fotiek.
Otvorila som prednú dosku a naskytol sa mi pohľad na mňa, ako vychádzam zo svojej starej školy, ako sa vraciam domov z tanečnej, ale aj novšie fotky zo strednej, ako aj moja fotka z webky a fotky z večerov, kedy som zamaskovaná zvádzala rôznych chlapcov.
Vyjavene som pozerala na tie zábery a takmer som ostala a bez slov.
Posunula som fotky a začala som si čítať zápisky.
Objekt sa po predmetnej noci začlenil do spoločnosti s mierne narušeným správaním, prejavujúcim sa zvýšenou chuťou po pomste vykonávanou na osobách mužského pohlavia. Takisto došlo k poruchám spánku a neschopnosti komunikovať s opačným pohlavím, výnimkou sú osoby orientované na mužské pohlavie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár