ale srdce mám zo skla.
V obale z ľadu čaká,
kým bude môcť tĺcť.
Možno preto som taká,
chladná, vraj lámačka sŕdc.
Teda bola som. Možno kvôli tomu ľadu.
z nejakého záhadného dôvodu,
zbavila som sa chladu.
Roztopil sa ľad.
A moje srdce z skla ostalo napospas svetu.
Svojou krehkosťou podobá sa kvetu.
Bála som sa, že raz rozbije sa,
chcela som postaviť kolo neho múr.
Nestihla som. Je na tisíc kúskov.
A kým ho opäť poskladám,
zase prídeš? Zase ti ho dám?
Áno. Pretože je zo skla.
A jediné čo chce je tĺcť.
Podobať sa stovkám iných sŕdc.
Rozbije sa? Alebo bude konečne šťastné?
Myslím, že začiatok je na mne.
A koniec je tvoj.
Rozhoduj sa múdro.
Sklenené srdce nie je stroj.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lolastylesova
31. 12.decembra 2013 13:52
Wow krásne, naozaj a našla som sa v tom.. nádhera...
Napíš svoj komentár