Pre ilustráciu: Minule došla jedna pani, dôchodkyňa. Začala si vykladať svoj nákup a ja som sa venovala zákazníkovi, ktorý platil pred ňou.
Ten Pán si na konci nákupu poprosil tašku. Teraz, ak chodíte nakupovať potraviny (čo pravdepodobne chodíte, lebo nejete iba za predpokladu že ste a) upír, b) zombie, c) modelka - a predpokladám že ani jeden z týchto by toto nečítal), viete, že tašky sú zvyčajne mimo dosahu pokladníka, či už pred alebo pod pokladňami. Z tohto dôvodu som s Pánom zažartovala, že nemám ruku ako Saxana, ale keby som ju takú mala (naťahovaciu) tak, že mu tú tašku veľmi rada podám, no bohužiaľ si ju bude musieť vziať sám.
Pán sa síce netváril, že by ho tento môj vtip pobavil, zato PANI D. sa na mňa oborila: "Nebuďte na nás zlá!" a ja som sa mohla len čudovať.... No tu to ešte len začalo... Viete, takí tí ľudia, čo už nikoho nemajú a majú potrebu sa rzprávať s cudzincami napríklad v autobuse?? Tak v obchodoch im je veľa....a chúďatká pokladníčky im nemôžu ujsť.... Tak som sa dozvedela, že Pani D. robila pokladníčku 37 rokov! Sa nečudujem, ak by jej preplo... Ja som za pokladňou iba rok aj niečo a už mám pocit, že s ľudstvo smeruje do záhuby...
"Čo to je ta koláč?" opýtala sa ma nakoniec Pani D. k položke z jej nákupu.
"Tu píše, že slivkový závin, takže asi to je slivkový závin." odpovedala som a snažila som sa neznieť príliš sarkasticky, keďže to naozaj bol slivkový závin.
"Neklamte mi!" osopila sa na mňa Pani. "My sme taký koláč volali PIŠINGER!" v tomto momente som si neskutočne želala, aby si zobrala svoje záviny, či pišingery, alebo si nazvite tento produkt ako chcete, a aby zaplatila a odišla. Teraz, dôchodcovia majú vo zvyku nechať predavačky samé, nech si vyberú z drobných, ktoré vysypali do ruky, keďže už dobre nevidia. Aj táto Pani ma poprosila o pomoc, tak som si tie drobné vybrala a opýtala som sa jej, či súhlasí s mojím výberom.
"Súhlasím, čo by som nesúhlasila." odvetila Pani, "Len s jedným nemôžem súhlasiť. Viete s čím?" povedala zase výraznejším tónom.
"Neviem." odvetila som, keďže zatiaľ nedokážem čítať myšlienky a naozaj som nevedela.
"Ale musíte vedieť!" a s tým odišla. Len tak. Bez pozdravu...
So zákazníkmi je to niekedy ťažké, chlavne keď sa nevedia ani pozdraviť a vyjadriť svoju túžbu, že by radi platili kartou...
Ale nie toto som chcela... ZA predpokladu, že ste sa dostali až sem-(asi máte ohromnú trpezlivosť)-dnes som blokovala jeden artikel... Šťuka porcie...
A teraz prichádza otázka storočia (nad ktorou som sa ja zamýšľala potom do konca smeny): Prídavné meno podľa vzoru páví od slova šťuka je šťučí alebo šťukací? (ja osobne si myslím, že šťučí, ale šťukací je také smiešne slovo )
Pozdravujem, ďakujem za pozornosť a buďte dobrí na predavačky
Bonus: Minule sa ma jeden muž pýtal, že či neviem koľko percent špaldovej múky je v špadlovom chlebe... (44% keby to niekoho zaujímalo)
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
trdelniiiq
4. 1.januára 2017 19:08
aka zahadna pani. urcite vie nieco viac, nez my ostatni...
2
štučí to bude skor.
mozno pani mala stastie ze nenadabila na niekoho, kto uz toho mal plnu rit v ten den..
mozno pani mala stastie ze nenadabila na niekoho, kto uz toho mal plnu rit v ten den..
4
@trdelniiiq myslíš že je ako tá pani v Matrixe čo vedela všetko??
@prasaman ja nemôžem byť na zákazníkov zlá ani keď mám zlý deň, lebo potom sa na mňa chodia sťažovať :/ oni sa chodia aj tak lebo mám RBF (resting bitchface)
@prasaman ja nemôžem byť na zákazníkov zlá ani keď mám zlý deň, lebo potom sa na mňa chodia sťažovať :/ oni sa chodia aj tak lebo mám RBF (resting bitchface)
6
@kajs ja obdivujem tie baby, lebo ked vidim kolko krat co tam ide predo mnou a s cim musia bojovat, tak to je GG akoze..
Napíš svoj komentár