V nohe pocítil pálčivú bolesť , no neprestal sa plaziť. V snehu za sebou zanechával krvavú stopu. Jeho pohyby začali byť čoraz pomalšie a trhanejšie , s posledných síl sa prevrátil na chrbát a prerývane dýchal. Posledná vec , ktorú videl kým mu myseľ obostrela temnota bola dvojica modrých očí.
Prebudil ma kopanec do rebier. Ležal som na primitívnych saniach , zviazaný a zakrytý kožušinami. Pokúsil som sa zakričať ,no vydal som len zaškriekanie. Štýl , akým som bol zviazaný mi dovoľoval hýbať maximálne prstami na nohách. Povedal som nohách ? Nohe , druhú som totiž necítil . Do uší sa mi zarezával pravidelný dusot dvoch nôh. Tma. Tma. Tma. Tma. Precitol som položený pri ohni na okraji lesa , rozviazaný a pri ruke som mal položený nôž. Opatrne som sa začal obzerať okolo seba , nikto. Pokúsil som sa sadnúť si , no zakrútila sa mi hlava a musel som ostať ležať. Po chvíli som to skúsil znova, podarilo sa. Začal som si vyhŕňať nohavicu na pravej nohe. Prilepená nohavica praskala a pred očami sa mi od bolesti tvorili blesky. Vyhrnul som si nohavicu ku kolenu a pozrel sa na postrelené lýtko. Ten pohľad mi vyrazil dych. Na nohe sa črtala jazva v tvare trojuholníka , po krvi a odhalenom mäse ani pamiatka. Narovnal som sa a pokúsil som sa postaviť sa. Zdvihol som sa na nohy a pokúsil sa spraviť krok. To bola chyba, stratil som rovnováhu , spadol a hlavou pri tom narazil na kameň. Zatmelo sa mi pred očami no neodpadol som. Prevrátil som sa na chrbát a rukami nahmatal nôž. Priložil som si ho na prsia ostrím smerujúcim dole a zaspal. Po prebudení sa až na vyhasnutý oheň nič nestalo. Neviem kto alebo čo môže za moje zázračné vyliečenie ale očividne to ubralo veľa síl aj mne. Uvedomil som si , že už som minimálne tri dni nemal nič v ústach , bol som na smrť vyhladovaný. Neisto som sa postavil a tackavou chôdzou som prešiel na hranicu lesa a uvedomil som si , že neviem , kde sa nachádzam . Ničomu som nerozumel , postrelili ma , spútali , ťahali , pravdepodobne ošetrovali a všetko len pre to , aby ma nechali na okraji neznámeho lesa s nožom a pár kožami. Tým som sa ale teraz nechcel zaoberať , inštinkt mi velil prežiť, prišiel som k prikrývkam a na najväčšej som v strede vyrezal kruh veľký asi ako moja hlava. Týmto otvorom som ju prestrčil a vyrobil tak primitívne kožené pončo. Z druhej som odrezal metrový pás široký asi 15 centimetrov a previazal si ním pončo aby na mne nevialo. Nôž som si zastrčil za tento provizorný opasok. Rozfúkal som žeravé uhlíky a z okraja lesa nanosil suché drevo , niekde som čítal , že divé zvieratá sa ohňa boja. Noc som prečkal v kľude , les pokojne šumel a necítil som žiadne ohrozenie. Na cestu som sa vydal ráno. Vydal som sa na juh. Cestou som našiel potok , umyl som si zlepené chlpy na nohe a dosýtosti sa napil. Tie zvuky som začul okolo poludnia , zvuky prenasledovania. Vydal som sa tým smerom odkiaľ sa šírili v nádeji , že sú to poľovníci a pomôžu mi späť do civilizácie a od šialencov ktorí ma poranili a vliekli do neznáma. Klopýtal som lesom a vetvy mi trhali oblečenie ,záchrana ! Bez dychu som dobehol na čistinu odkiaľ som počul tieto zvuky. V strede čistiny chrbtom k sebe stáli muž a žena. Medveď a horská puma. Muž držal v ruke meč , na hrudi kožené brnenie a na chrbte štít , žena mala v oboch rukách tesáky a prikrčená syčala nadávky na prenasledovateľov , na chrbte mala zavesený tulec so šípmi a pri jej nohách sa povaľoval luk s nenapnutou tetivou. Tých , ktorých som pôvodne považoval za lovcov boli v skutočnosti otrhaní divosi s primitívnymi zbraňami. Dvaja mali obyčajné drevené palice ,tretí železom obitý kyjak, štvrtý zahrdzavený a vyštrbený meč a piaty trhan mal krátky luk používaný pytliakmi na lov malej zveri a za pásom tesák podobný môjmu. Ostal som ako primrazený ,takto som si to nepredstavoval. Premýšľal som , čo urobiť , keď Medveď vydal zaburácanie a vyrazil s napriahnutým mečom k najbližšiemu otrhancovi , ten zaškriekal na svojich druhov a vydal sa mu naproti , zrazili sa s kostilámajúcim treskotom , Medveď mu ramenným chráničom rozdrtil tvár, zároveň poklesol v kolenách a vrazil mu zospodu meč do špinavého brucha. Zakričal a potiahol čepeľou dohora , na zem sa vysypali pariace sa vnútornosti. Vytrhol čepel z mŕtveho tela a vstal.Vrátil sa k žene a naďalej jej kryl chrbát. Banditi sa pozreli jeden na druhého, vyrazili pokrik a ako jeden sa vrhli na oboch naraz . Puma zaškriekala a vrhla sa na zloducha ohrozujúceho Medveďovi chrbát, palica narazila na spojené nože , začal sa tanec smrti. Medveď zlikvidoval prvého protivníka klamným úhybom a polpiruetou mu rozsekol tvár až na kosť. Druhý však podkĺzol pod jeho mečom a rozťal mu hrdzavým mečom lýtko. Medveď zaburácal a klesol na kolená. To však neubralo jeho talentu . Zasypával banditu údermi , ktoré vyrývaly zuby do jeho už dosť zničeného meča. Puma vykĺzla z dosahu palice odskokom , no vzápätí bola späť vytvárajúc z dýk lesklú pavučinu úderov. Jej protivníkovi vkĺzol do očí strach , kryl sa vysokým zdvihom palice no nebol dosť rýchly . Vystrekla krv z preťatej krčnej tepny a pokropila zem naokolo. Puma sa zdvihla a vydala sa na pomoc Medveďovi ktorý bol viditeľne oslabený stratou krvi a získal ďalší šrám na ramene. Jeho údery boli čoraz slabšie a nekoordinovanejšie, bandita posmelený náhlou prevahou každým úderom zatlačoval Medveďovu obranu do ústupu. Puma pomaly začala obchádzať banditu aby sa mu dostala zo zorného uhla. To bola smrteľná chyba. Piaty bandita tým získal priestor a čas na napnutie luku. Zamieril na Medveďa a s pár metrov vypustil šíp. Luk používaný na lov malej zveri ma na blízko desivú priebojnosť, šíp zmizol v medveďovej hrudi až po operenie. Bojovník sa neveriacky pozrel na koniec trčiaci mu z hrude, posledný krát vydýchol a začal padať. Dopadol už mŕtvy. Puma vydala zvieracie zavytie. Mrštila svojím nožom po banditovi s mečom a rozbehla sa k lučištníkovi. Vyla pri tom od bolesti a straty. Ten ju ale mohutným kopancom poslal k zemi. Až teraz si všimla , aký je to mohutný muž. On bol vodca tejto skupiny. "Tak čo zlatko zašpásujeme si ?" Zavrčal a znehybnil ju pod svojím telom. Začala sa zúrivo metať no dostala údery do hlavy. Ochabla. Znásilni ju a zabije. Bude mať štastie ak ju predtým neumučí za smrť svojich druhov. Začal jej trhať loveckú košeľu a obnažil jej dievčenské prsia. Zmučene vykríkla, zavrela oči a čakala to najhoršie. V tom zakašľal a z jeho hrude sa vynorila špička čepele. Krv mu vystrekla ústami a prevalil sa na bok dusiac sa vlastnou krvou. Postavil som sa nad ženu , zblízka som videl , že je to vlastne ešte len dievča. Ponúkol som jej ruku a pozrel do blankytne modrých očí. "To ty si ma postrelila?" Zavrčala , prehla sa ako luk a kopla ma do tváre. Čakal som úprimnú vďaku , preto ma tá reakcia prekvapila a spadol som na mŕtveho banditu. "Prečo?" spýtal som sa. Ona si ma však nevšímala, pohľad upierala na mŕtveho druha.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lawey
18. 3.marca 2012 22:27
zaujímavé sny mávaš
Napíš svoj komentár