Vie byť naraz dievčaťom, ženou i starenou. Oslobodená od zákonov tohto sveta, razieva si ním cestu vo svojom šate, upletenom z nočnej oblohy. Ligotavé hviezdy na tmavom podklade akoby ignorovali záhyby a povievanie látky. Stoja na mieste, ktoré si zvolili, pripútané k niečomu inému a nie k nej. Tvár akoby sa pri každom geste menila. Smútok ju vyhľadí do dokonalosti, zatiaľ čo úsmev na nej odhaľuje vrásky. Najčastejšie je však bez výrazu. Malý nos i ústa sa ani len nepohnú, len hlavu často ohne mierne nabok sťa by dávala najavo svoju večnú zvedavosť spomedzi tmavých vlasov, ktoré poletujú na všetky strany, vlnia sa a tancujú ako keby boli ponorené vo vode. Kĺže sa po povrchu, beznohá, nadnášajúca sa, ťahaná príťažlivou silou hlbokých tmavých očí, v ktorých človek nenájde ani náznak bielma. Každý pohyb akoby bolo vykonaní nimi.
Je vľúdna a pri tom divoká. Zo začiatku ako najbližší priateľ, ktorý sa zjavil odnikiaľ. Nemá strach no ani pochopenie. Nedá sa odohnať vyhrážkami ani prosbami. Vie len byť. Objímať alebo hrýzť no pritom je vždy chladná. Polovlčia povaha vám ju dovolí z časti skrotiť, no sú v nej zákutia, ktoré ostanú navždy nemenné, nech sa snažíte ako chcete.
Pocity ktoré vie dať najavo akoby nepatrili ani jej samej. Len sprostredkuje, ako papier plný slov a vy si ho môžete odložiť na to najvzácnejšie miesto, alebo skrčiť a zahodiť. Avšak to čo dala nezmizne a ona si ďalej nažíva skrz odovzdané.
Dotkla sa ma a už nepustila. Drží ma doteraz v pevnom zovretí. Túžim po nej, no zároveň ma desí. Pretože viem že zo mňa niečo vysáva. Niečo, čo som si tak opatrne choval. Myšlienky tmavšie ako jej háb. Ponúka ich svojimi hviezdami a aj keď sa bránia, toľko chcú mať v sebe aspoň jednu z nich...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
moncici777  29. 11. 2013 16:18
skvelé
Napíš svoj komentár