K tomuto článku ma viedlo pár sérií poviedok, ku ktorým, keď som si zháňal podklady medzi japonskými prízrakmi a legendami, často som narazil veľmi zaujímavé príbehy, alebo postavy. Podstata ich zaujímavosti je rôznorodá. Od prekvapivosti, cez duchaplnosť, často až k nechutnosti. Tento rebríček nebude o tom zoradiť, ale čo najrovnomernejšie priblížiť, pre mňa najzaujímavejšie, ale občas i najznámejšie z nich.

Rozhodol som sa začať zaujímavosťou spočívajúcou v nechutnosti. Keďže mi je jasné ako birdz komunita lipne k anusu ako k symbolu, púta ich jeho zaujímavosť vo všetkých sférach bytia a pre niektorých sa stal dokonca vzorom. Nuž čo teda môže byť lepším prostriedkom k zaujatiu, ako konečník? Odpusťte mi môj cynizmus, jediné čo sa snažím povedať je to, že ako rovnako podradná bytosť zneužijem tento záujem o anál a skúsim tak tieto svoje "diela" spopularizovať práve skrz neho. Hádam len nenapodobím ostatné čomu Sila vo svojej všadeprítomnej múdrosti, zvolila rovnakú cestu.
A keď už sme pri tom, viete že:„Každý máme v zadku magickú guľôčku a kappa po nej túži.“?

Kappa- vodný imp, bol kedysi postavou, ktorá odrádzala mnoho ľudí od toho aby si v kľude zaplávali v nejakej riečke, alebo jazierku, dokonca aby sa k nim čo i len priblížili. Z príbehov vieme, že kappa je veľký zhruba ako šesťročné dieťa, má tmavú pokožku, ústa sa mu tiahnu od ucha k uchu a v súboji vo vode „nemá súpera“. Táto postava v ére Edo vo veľkom desila ľudí a niektorý z nich sa vďaka uchovaným príbehom, tešia “životu“ až dodnes. Ľuďom narobili obrovské škody, keďže netopili len ľudí plávajúcich vo vode, ale vraj tam často stiahli z brehu aj napájajúce zvieratá, nehovoriac o tom, že niekedy bol kappa videní aj mimo vody. Ale k čomu im bolo topenie živého dobré?

A tu sa dostávame k tomu, čo Japonci nazývajú Shirikodama- doslovne preložené ako „malá ritná guľôčka“. Niektorý tvrdia, že je to ľudská duša zosobnená vo fyzickej forme, dokonca, že dokáže plniť priania, ale v skutočnosti si nikto nie je istý. Jej najčastejšie zobrazenia uvádzajú jej tvar ako podobný cibuli.
Načo ju ale kappa zbiera? Je veľmi rozšírené, že túto guličku považuje kappa za delikatesu a jedáva ju, čo však nekorešponduje s dobovými vyobrazeniami, kde sú kappa držiaci gulôčku, často znechutení a odvracajú sa od nej. Alternatívu ponúka príbeh o tom, ako kappa týmito guľôčkami platia dračiemu kráľovi, žijúcemu pod morom a zhromažďujú ich pre neho. Nikto sa však doteraz neodvážil zistiť načo by mu mohli byť.
Každopádne ešte stojí za zmienku spôsob, akým sa ľudia skúšali s týmito potvorkami vysporiadať. Sofistikovane obnažili pozadie nad jazerom, zaťiaľ čo iný človek čakal so zbraňou, aby ho zabili keď sa vynorí, aby ukradol guličku.

Pôvod tejto legendy je vraj ale veľmi jednoduchý. Keď v minulosti ľudia vylovili utopenca, jeho telo bolo nafúknuté a konečník vplyvom vody do istej miery roztiahnutý. Preto si mysleli, že pod vodou mu z neho niekto, niečo vyťahoval.

Hoc pôsobí kappa chvíľami dosť originálne, môžeme nájsť analógie medzi ním a niektorými tvormi z našich končín. Nuž veď kto by v mladosti, ale aj v dospelosti nepočul o vodníkoch, ktorý topia ľudí a ich duše si odkladajú do hrnčekov? Nuž po poznaní kappu si môžeme len domýšľať čo v tých hrnčekoch naozaj je. Tiež v anglických bájach sa vyskytuje tvor, ktorý kappu náramne pripomína, hlavne zovňajškom, ale aj niečím iným. Grindylow, malý tmavý tvor z hlbín, bol strašiakom hlavne pre deti a preto ich v rozprávaniach topil najčastejšie. Čo je ale zaujímavejšie názov grindylow sa spája s postavou Grendela-syna draka v príbehu Beowulfa, ktorý aj vďaka filmárom, pozná hádam celý svet.

V dnešnej dobe sa už ale kappa neteší všeobecnému strachu a znechuteniu. Modernejšie rozprávky ho zobrazujú ako neškodné a mierumilovné stvorenie, pochopiteľne nadobro opomínajúc praktiky týkajúce sa intímnych partií.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár