A aj tak tu ležíš. Vedľa mňa. Sníš a občas si pripustíš ze ta naozaj milujem.
Som stratený láska. Nemám rád únavnosť dní a v noci ma mátajú vlastné predstavy. Hladievam do tmy a mimovoľne si predstavujem čo by som tam mohol zarieť. Mátohy, ktoré otrasú mojím svetom. Predstavia mi ohavnú nereálnost a ja do nej spadnem.
Chytím sa ťa a všetko to prestane.
Viem že sa pokladáš za slabšiu odo mňa, ale ja si to nemyslím. Mňa trýznil v živote len vlastný sebaklam. Zostával som stáť po katastrofách, ktoré som sám vyvolal. Ty si tá, ktorá tu stojí po skutočných skúškach. V tom dotyku, akoby som s tebou mohol kúsok tej sily zdielať. Delíš sa o ňu so mnou. V spánku. Kým sníš a ja ťa ticho milujem.
Ležal som sám v obývačke na prízemí a všetci už spali. Bolo to na lazoch a v driemotách som videl neľudský prízrak prejsť popred okno. A ty si tam nebola a ja som sa začal prepadať do sveta, ktorý naozaj nie je. Bol vystavaní len preto, aby som sa ho bál a všetko z neho je odrazu nenávratne odhodlané dobíjať sa do skutočna. Vtiahnuť ma k sebe. Pripraviť ma o myseľ.
A ja som tam v tej chvíli padal. Roztrieštení ako tá stena medzi svetmi. A spoza jej črepín, zachytila ma za ruku clivosť a obavy. Pád ustal. Uvedomil som si, že v tej chvíli si rovnako sama ako ja. Možno ešte viac. A myslel som na tvoje objatia. Na tvoje dievčenské očká, keď si žiadaš aby som si ťa ukladal spať. Na to ako ma na krku šteklíš teplom svojich pier. A tie myšlienky, miesto aby ma vytiahli naspať, vnárali svet mátoh do nenávratna, ďaleko podo mňa. Tam, kde odpočívajú rozprávky a básne.
Nikdy som si neprial byť s niekým viac ako vtedy s tebou. Vypovedať ti rozprávky, ktoré sa z mátoh stali.
Ale ty si tam nebola. Bola si sama. Len s tým kúskom samoty, ktorý sa s tebou tiahne aj keď sama nie si. A mňa to bodlo v srdci. Sklúčilo a časť mysle, ktorá do nedávna myslievala na prízraky, najväčšmi chcela zhmotniť moju ruku v tvojej dlani. Neško to. A aj keďspriesvitnela, nedotkla sa ťa. Nedala ti kúsok tepla a ja som prvý krát dospel v poznaní, čo znamená skutočné zúflastvo.
No už je to preč. Zas si tu. Moja ruka je v tej tvojej. Sníš a v tom sne mi dávaš silu. Len za to, že ťa milujem a ty miluješ mňa. A ja ti potajme kradnem zo samoty. Možno bezbrehej, aj keď je jej len kúsok. Ale nedokážem to vzdať. Neviem to. Viem len to, že keby sa mi v nej raz stratíš, nič sa nevyrovná zúfalstvu, s akým sa v nej budem chcieť pri tebe zhmotniť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
karlotiskot
6. 5.mája 2014 23:57
Napíš svoj komentár