Neradno na cecke slintať

„Poďme dnes len tak ležať pri sebe.“ „Otis, vieš, že s tebou bývam rada, ale ako môže zrovna tebe z jednej ženskej toľko jebať?“ „Je to jedno. Už sa na mne aj tak musíš dosť smiať.“ „Jebe ti? Kde je to sebavedomie s ktorým si ma ťahal do tejto zadrbanej izby?“ „Dnes nie je. Klamal som.“ „...o tebe nerozprávam. Si jeden z tých o ktorom nič netušia.“ „Tak na kom si sa nasmiala naposledy?“ „Na Rákovcoch.“ „Tie dvojičky?“ „Hej, obaja strašne slintajú. Chvíľu vyzeralo olizovanie mojich bambuliek ako incesté bukkake na azíjskej kurve. Prisahám, ak by to niekto natočil, nikto by to nedopozeral do konca.“ „Bambuliek?“ Konečne som sa rozosmial. „No a čo. Tiež od teba občas niečo pochytím.“ Narovnala ma poriadnym koniarom. „Komu sa vlastne spovedáš ty, keď je všetko tak strašne napiču?“
Uvelebila sa mi na hrudi, do rytmu Jarovho absolútna. „Určite nie nožu a bielej stene.“ zobrala si pred oči ruku s rezmi cez ukazovák a palec a stále červenými hánkami. Veľavýznamne som kývol hlavou smerom k stolu, divne umiestnenom vzhľadom na stenu. „No ty si mi silák, to jednou ranou si ho tak posunul?“ Prikývol som. „Si prijebaný.“ „Psychiater by s tebou nesúhlasil. Vraj je to depresiami. V podstate som hotový invalida.“ „Prečo som vlastne tu keď nechceš jebať?“ „Lebo nikto iný okrem teba moju prítomnosť v týchto stavoch nevie vystáť.“ „Si si istý, že ti len nechýba pikes? Kedy si dával naposledy?“ „To by bolo hrozne jedoduché bejby.“ „No jasné, keď Otisa niečo jebe, musí to byť komplikované ako nešťať v aquaparku. Čo je to vlastne za skurvený ekrazit?“ Odpila si z poháru položenom na nočnom stolíku. Jej prsia chvíľu nado mnou viseli. Nadskočili keď ju naplo. Položila si prsty na ústa a prebehla cezo mňa mierne zahanbeným pohľadom. „Šesť ročný Ambassador.“ „Prosím ťa, jebni mi do toho vodu, lebo moja tyčka ti tu bude tiež šesť rokov smrdieť.“
Tekutina v pohári sa z hnedej pretavila do špinavej mliečnej. „Kedy si naposledy niekomu povedal, že ho miluješ?“ „Minulý rok v októbri. A ty?“ „Ja to nehovorím. V posteli sa toho muži vždy zľaknú...“ „...a pritom to pri sexe tak krásne znie...“ „Presne! Ak si spolu ešte niekedy zajebeme, povieš mi to?“ Z doteraz odhodlaného výrazu kus ubudlo. „Dobre, ale povieš to aj ty mne!“ Pousmiala sa. „Prečo vlastne hovoríš ‚ak’?“ „Lebo sa o teba bojím. Si cítiť rakovinou.“ „Rakovinou? Akože chorobou?“ „Nie chorobou ty tupec! Ja len že otec voňal v ten deň rovnako, ako voniaš teraz ty. Nieže sa tu na to vyjebeš ako on...“

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu