Nechápem. Nechápem čo ti je. A takisto nechápem, že čo sa deje.
Nie úprimnosť je tá, čo u nás dominovala?
Toto neznášam. Občas dokonca aj uvežujem, že či by nebolo lepšie, keby sme boli len priatelia naďalej. A tie bozky len tak odignorovali. My sme si však vybrali druhú možnosť. Ale ja nechcem prísť o kamaráta.
Všetky vzťahy su stavané na priateľstve, lenže po rozchode viac-menej o toho kamaráta aj tak prídeme. Preto to potom bolí ešte viac. Stratíme 2 v 1.
To je strašne kruté.
Ja o teba nechcem prísť. Nechcem prísť o toho skvelého človeka. A nechcem ešte raz dovoliť, aby človek, na ktorom mi záleží len tak odišiel z môjho života. Nedovolím to len tak.
Teraz tu však sedím len tak nečinne. Absolútne bezmocne. Neviem čo robiť. Slzy nepomáhajú a bolesť je veľká. Záleží mi na tebe viac, ako som si myslela.
Mám chuť si ľahnúť a plakať, prečo som to nechala zájsť sem? Prečo som dovolila, aby sa naše kamarátstvo pokazilo? Prečo som to všetko nechala?
Je to také zvláštne, že zrazu sa niekto objaví vo vašom živote. Niekto úplne neznámy a zistíte, že máte veľa spoločného. Že sa cítite spolu dobre. Že to si chýbate. A potom akoby sa film pretrhol. Ale prečo? Kto mi to vysvetlí?
Prečo musím o teba prísť, keď ja tak veľmi nechcem. Prečo keď ťa mám tak rada? Prečo to tak musí byť?
Proste lebo... Nepýtaj sa, čím viac otázok tým menej odpovedí. Ľahni si a to prejde, poplac si, buchni si a čas to vsetko zahoji. Obrm sa inak sa budes len trapit. A ty sa predsa nechces trapit.
Ked po rozchode prides o kamarata, je to viac menej tvoja vina, alebo oboch, neviem kde je problem ostat v kontakte a kamarati a prestat sa spravat detinsky ako keby jeden druhemu zozral veceru
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.