Pustíš slzy, alebo vrátiš všetky rany?
Začneš vojnu?
Či pustíš bielu vlajku?
Podáš ruku?
Fyzické rany sa rýchlo zahoja,
neostane po nich jediná stopa.
A čo duša?
Ranu na duši ako ošetríš?
Srdce dať dokopy?
To len tak nenapravíš...
Bolesť ostáva,
mier neprichádza.
Bolestivé chvíle naháňajú pocit osamelosti.
Cítiš, že svet je k tebe nespravodlivý,
že nikto nechápetvoje činy a pocity.
Viem, že to nemyslíš zle.
Viem, že tvoje telo skrýva veľkú bolesť.
Najprv cítiš bolesť a potom pocit samoty.
Ako stále niekto prichádza, odchádza,
len ty stále stojíš.
Stojíš pevne, nevieš kam sa pohnúť,
bojíš sa, že jedným krokom rozkopeš všetko.
Občas človek získa, občas stratí.
Tento kolobeh života už z nás nikto nezastaví.
Niekto končí ako víťaz
a niekto bol celý život smoliar.
Niekorí majú smolu,
iní šťastie po celý život.
Každý z nás však dohrá a niečo poučné za sebou ponechá.
Nakoniec sa každá rana zahojí...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
refugee
7. 6.júna 2009 12:54
to muselo fakt bolieť ... ale je to pekné
Napíš svoj komentár