Veľakrát sa mi aj cnelo za takým životom na dedine. Skade sa mi vracalo hrozne veľa spomienok. Hlavne zo zimy, aká je aj teraz. Ako malé dievčatko ma dedo zvykol nosiť na takom malom traktore. V zime o ten traktor priviazal sane a po ihrisku ma ťahal. Sú to také krásne spomienky. Keď mi dedo urobil prvú hojdačku, keď ma učil bicyklovať sa a on za mnou bežal...keď mi dával dole malé kolieska z bicykla -ešte z tej malej ružovej BMX-ky, čo mi otec kúpil v Pešti (na ktorej sa inak budú učiť bicyklovať aj moje deti) a ja som si myslela, že už som veľká, veď som už nepotrebovala pomocné kolieska. Keď ma učili aj spolu s babkou korčuľovať sa na ľade a ja som toľko padala...Keď sme sa s kamarátmi až do noci sánkovali hore na kopci, kde sú viniče, keď mi dedo po prvýkrát dal ochutnať z vína, ktoré ešte stále starostlivo on sám robí, keď som mala kiahne a dedo mi každú jednu malinkú červenú škvrnu hneď natrel, keď ma všade so sebou brával a o všetkom mi čosi povedal...niečo poučné, čo si pamatám dodnes. Ako mi po večeroch, keď som zaspávala pri ňom, rozprával, ako pásol husy a kravy, keď bol on taký malý ako ja vtedy...toto si úžasné spomienky, za ktoré som im vďačná.
Urobili toho pre mňa veľa, takmer ma oni vychovávali. Vždy mi dávali čo mohli a aj teraz...možno ani netušia, že ako ich mám rada a dúfam, že aj moje deti budú mať aspoň z polovice takých dobrých starých rodičov...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
husky
20. 2.febuára 2009 11:18
krasne
2
mam aj ja plno podobnych spomienok len skoda, ze uz si tak dobre nerozumiem so starymi rodicmi
3
nemam slov...krasne...co sa tyka mojho detstva tak ja mozem spominat akurat tie zle veci...
Napíš svoj komentár