Odomkla som dvere nášho domu.Tašku som hodila na zem a namierila som si to rovno do kuchyne kde moja mama pripravovala obed. „Ahoj Viky... Tak čo ako bolo v škole?“ opýtala sa ma mama. „V pohode. A čo ste vy robili celý deň?“ opýtala som sa mami a pozrela som a usmiala som sa na Silviu... „Tak všeličo možné...hrali sme sa ,trochu sme sa aj niečo učili... tak ako každý deň. Vidím že máš dobrú náladu..“ povedala mama. „Tak to teda mám ...“ povedala som a usmiala som sa. „Môže za to ten chlapec čo tu stál s tebou pri dome však?“ zasmiala sa mama. „Mamíí ... nie on je iba kamarát.“ „No dobre teda budem sa tváriť že ti verím..“ povedala mama.Dochádzali mi argumenty preto som radšej bola ticho.Naobedovala som sa a odišla som do izby.
Keďže je pondelok.. musím sa učiť. Práve čumím do literatúry a nie a nie to dostať do hlavy... nakoniec som sa rozhodla že to nechám tak... zapla som notebook.. a prihlásila som sa na Facebook. Blikala mi tam žiadosť o priateľstvo: Matej Tatar ( Nie nie je rodina do Tomáša Tatara)
Potvrdila som mu je.Akurát bol online.... a o chvíľu mi napísal
M: Ahoj
V:Ahoj
M: Ako sa máš?
V:Fajn a ty?
M: V pohode.. čo robíš?
V: práve som sa učila... a ty?
M: Tiež Máš niečo v piatok?
V: Zatiaľ nie prečo?
M:Nezašli by sme si niekam na pizzu ?
V: Môžeme
M: Okej tak sa teda prídem po teba v piatok o 16:00. Môže byť?
V: Jasné
M: Už musím isť off tak páá
V:páá
No páni.... Ale veď Matej je v pohode. Je to fakt super chalan... Dnes sme sa fajne porozprávali... Som zvedavá ako to bude v piatok...
Piatok
Konečne už som si myslela že sa tohto piatku ani nedožijem... Pozerám do skrine rozmýšľam čo na seba... Asi si oblečiem to čo vždy rifle a nejaké tričko... Áno... Veď to že idem von s Matejom nič neznamená... cez týždeň sme si ešte raz písali a to v stredu...
Už je 15:30 a ja som už kompletne nachystaná.... sedím na posteli a uvažujem.... Teraz by mi bodlo mať tu Ľuboša... chýbajú mi tie naše pokeci... Ách nech už sú jarné prázdniny.... Domom sa ozval zvonček... až mnou myklo.... bolo presne 16:00... No páni dal si záležať... Pomaly som schádzala po schodoch... Uvidela som Mateja ako sa rozpráva s mojou mamou trapas.. V tom ma Matej zbadal: „Ahoj“ pozdravil sa mi. „Ahoj“ mama na mňa pozrela zvláštnym pohľadom a potom povedala: „To mi ani nevieš povedať že ideš na rande..?“ „Mami to nie je rande... My sme iba kamaráti.“ „O 20:00 budeš doma jasné?“ odbočila od témy mama. „Áno...Idem pá“ zabuchla som dvere a pozrela na Mateja... „Tvoja mama takto bežne vyvádza?“ „Nie... iba niekedy.“ Povedala som. „A kam vlastne ideme?“ „Nechaj sa prekvapiť...“ povedal a žmurkol na mňa..
Táák ... dnes sa mi vôbec nechcelo písať ... ale dám sem jednu časť ... je nudná atď... atď... čítajte ak chcete !

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár