Vydali sme sa teda na cestu... Už sme nemlčali... celý čas sme sa o niečom rozprávali... a musím sa priznať že som sa s ním cítila dobre..Ani sme si to neuvedomili a stáli sme pri pizzerii. Vošli sme dnu a sadli si za stôl. Prišiel barman a objednali sme si. Pizza bola za 30 minú hotová... najedli sme sa... zaplatili sme... No teda Matej to všetko zacvakal... bolo len 18:00 tak sme sa rozhodli že sa ideme ešte niekde prejsť...Zase sme sa smiali... a rozprávali sme sa... „Čo sa ti vlastne stalo v ten pondelok?“ „Aký pondelok?“ „Veď ten čo sme išli spolu domov...a ty si plakala.“ Povedať mu to alebo nie... večná dilema... Veľmi som mu to chcela povedať.. ale bála som sa že ho stratím.. „Prepáč ja ti to nemôžem povedať.“ „Prečo?“ Do očí sa mi tlačili slzy.... a v hlave bol totálny zmätok. „No tak povedz mi to...“ povzbudil ma Matej. Rozhodla som sa že mu to poviem ... veď prinajhoršom prídem o ďalšieho kamaráta ... „Dobre teda.. tak ti to poviem... Stalo sa to 23.10. išla som so sestrou zo školy a rozprávala som sa s kamoškou a na sestru som nedala pozor... ona vybehla na cestu a zrazilo ju auto ... a ..odvtedy je na ... vozíku.“ Pri posledných slovách som sa už neubránila slzám. Myslela som že Matej odíde a že ma tam nechá .... ale mýlila som sa ... miesto toho ma objal. Stáli sme v objatí asi 5 minút. Potom mi pošepkal do ucha : „No ták ... neplač... a hlavne sa neobviňuj... malo sa to stať tak sa to stalo... ale hlave hore musíš kráčať ďalej..“ pri slovách hlavu hore zdvihol moju hlavu tak aby sme si pozerali rovno do očí. Potom mi utrel slzy a povedal: „Možno sú ľudia ktorí ťa ohovárajú a odsudzujú za to čo sa stalo... Ale ja ťa neodsudzujem...“ Povedal mi Matej. „Ďakujem.“ Povedala som a ešte raz som ho objala.
Po pár mesiacoch sme už boli ako najlepší kamaráti.Hovorili sme si všetko... bol to podobný kamarátsky vzťah aký mám ja a Ľuboš. Keď som bola s Matejom čas išiel veľmi rýchlo. Chodili sme spolu von... na pizzu... dokonca sme sa niekedy spolu učili... pravidelne sme sa navštevovali... on spoznal moju rodinu...ja jeho rodinu.. Z jeho rodiny mi najviac prirástla k srdcu jeho sestra Paťa.Ona má 15 ale už od prvej návštevy sme si dobre rozumeli...Paťa tiež s nami občas zašla von.Začala som si užívať život...
V jeden večer sme s Matejom len tak sedeli na posteli a rozprávali sme sa. „Čo podnikneme v piatok?“ opýtal sa ma. „Neviem“ znela moja odpoveď. „Ja by som jeden nápad mal.“ „No hovor.“ Povzbudila som ho. „Čo keby sme išli poobede do aquacity do Popradu a vrátili by sme sa až večer?“ „Hmm.. ale kto nás tam odvezie a privezie naspäť..?“ „Paťa má frajera ktorý má vodičák...Mohla by ísť aj ona s frajerom...“ „Keď Paťa a jej frajer bude súhlasiť ... tak v tom nevidím problém.“ Povedala som a usmiala som sa. V tom mi blikla v hlave jedna úžasná myšlienka. „Matej.... čo keby som zavolala aj Ľuboša... on býva v Poprade takže preňho by to nemal byť problém.“ „Super nápad.“ Povedal a usmial sa. „Zavolám mu...“ povedala som a už som aj mala v ruke mobil a volala som mu. „Prosím.“ Zaznel mi v uchu jeho hlas. „Ahoj Ľuboš.“ „Jé Viky.. ahoj“ „Mám taký nápad ... čo keby sme išli v piatok do aquacity.. či už niečo máš?“ opýtala som sa. „Nie nemám nič... fajn... o ktorej? A kto ide?“ „Čo ja viem ... hmm o 17:00... pôjdeme na večerné kúpanie a ostaneme hneď aj na laserovú show ok? „Fajn .. tak teda v piatok ...“ „Keby sa niečo zmenilo tak ti zavolám..“ „OK... a kto vlastne pôjde?“ „Nechaj sa prekvapiť..“ „OK... musím končiť tak pá.“ „Páá.“
„A je to vybavené.“ Povedala som a spokojne som sa hodila na posteľ. „A ty kedy plánuješ oznámiť sestre že chceme ísť do Popradu?“ „Keď prídem domov... a už aj tak musím ísť lebo zajtra máme nultú hodinu .. tak ahoj.“ Povedal a usmial sa. „Ahoj ... a zavolaj mi čo povedala Paťa.“ „Dobre ... dobre zavolám.“ Povedal Matej keď zavieral dvere mojej izby...

Tak pridávam ďalšiu časť... prepáčte že to trvalo tak dlho... ale nemala som žiaden nápad a mám málo času... Túto časť chcem opäť venovať Ľubošovi... Milujem keď sme my dvaja spolu a rehoceme sa ako blázni... Mám proste úžasného bratranca!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár