Nezakomplexovana

Pamätáte si na moju Francúzku lásku? Toho Francúza? Kamaráta Francúzskeho kamaráta? No tak dnes som sa rozhodla, že mu večer napíšem. Povedala som si, že tú moju teóriu o tom, ako chlap, ktorý vás chce, vás aj neúnavne dobýja ruším. Je to sprostá teória.
Po prvé chlapi ani nevedia, čo chcú. Po druhé, kým sa k niečomu konečne dokopú, tak im to hrozne trvá. Po tretie, načo čakať, veď dobýjanie baví aj ženy, tak prečo si to nevyskúšať? Navyše, aký to musí byť skvelí pocit, keď svoju vysnívanú korisť nakoniec naozaj ulovíte? Prečo by tento slastný pocit mali zažívať len muži? Po štvrté, čakanie na Gogota je únavné. Po piate tie, ktoré len čakajú a nič nerobia pre to aby ulovili svoju platonickú lásku /a ešte takú božskú ako je tá moja francúzska/ sú zakomplexované. No a tu sa dostávam k mojej novej teórii.
Takže tá znie asi takto. Pokiaľ je žena independat /ospravedlňujem sa za anglicky výraz, čo znamená nezávislá, ale znie to skvele/, sebavedomá, nezakomplexovaná, nenechá nič na náhodu .... tak urobí patričné kroky k tomu, aby získala muža o ktorého naozaj stojí a ktorý sa chudáčik nemá k činu. A ak by ju napriek týmto krokom náhodou odmietol, alebo by nereagoval na jej signáli, tak ženu s nálepkou nezakomplexovaná to nemôže predsa uraziť ani ponížiť. Keď tak len posilniť. Aspoň si slečny potom môžeme povedať, že sme to skúsili a nesedeli so založenými rukami, vyplakávajúc, ako ma on nechce a prečo nevolá.... Už si len treba povedať nestojí za to!
Takže mu idem napísať, síce ešte neviem čo. Držte palce!

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu