Extra vábny úsmev,
tý ti é droga voľby. Učíš sa utekať,
závislý nebyť, odolať. Určiť si hranice,
kde nutné ešte nie é dvíhať barikády.
Ktorési z obranných mechanizmov
si trúfaš vypínať, obmedziť ich funkcie.
Zakázať update. Iba byť tak,
ko naozaj si.
Načas
V protiklade voči slnku
aureolu získava aj banálny trs domov,
neotesanci z osád.
Stroskotal si, síc inak,
ko si prial si. Zoskupuješ diely
puzzle, bys scelil mozaiku pláže,
len azúrovo prostý svet,
konečne bez ulíc a smogu,
pár míľ, na nich rovnako zakrivených priestorov,
zálivov, ku ktorým dá sa vôbec zísť?
Ba, no iba skĺznutím, pádom
a či alternatívne mortálnym
salt
o hmm
mm hm
H hh hh . . .
Hladiny vôd,
takých, kie stoja,
no takisto vôd uviazlých
v perpetuálnej choreografii.
Akokoľvek vedomý si tela,
ponechals sas zmyť staré ja,
povyzliekať z kusov oblečenia,
odmyslieť si outfit,
stáť vo škvrnách,
ako gepard,
či ko breza.
Ožarovať kôru.
Opálený z melanómov,
kie nikomu nelichotia.
Kyslou sódou súčasne
chceš ovlažiť,
vypláchnuť
tartar, únavu,
dezilúzie bezcitne vyčistiť z pamäte,
vstrebať vitamín. Vitamín.
Zbaliť šatstvo, dať mu,
aspoň tomu, druhý život.
Vše zavčasu zahodiť,
zakiaľ sa zunuje.
Čistý,
vypravený na krst
do nevídaných zálivov, ta
zostavíš si puzzle sypkej pláže,
len abys zastavil, ľahol si
spočinul na zemi
a hrial sa šumom,
čo lieči. Spomalil,
ukryl sa
v lastúre
a potés'
smel
vyperliť .
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
puuzdro
9. 5.mája 2022 19:02
Singularita?
Napíš svoj komentár