Lebo len on ma spravil šťastnou vtedy, keď som už nedúfala ani len v to, že ešte budem žiť. Lebo len on mi dokáže vyčariť úsmev na tvári a zároveň ma rozplakať od šťastia. Lebo len jeho ľúbim. Lebo len s ním chcem byť navždy...preto som si ho vybrala. Aj keď to je niekedy ťažké, ale verím, že to zvládneme. A aj keď to ešte len bude ťažké, stále verím, že to zvládneme. On má mňa. Ja mám jeho. A to je jediné, na čom záleží. Škoda, že toto cítim len teraz. O minútu môže byť znova všetko iné. O minútu môže byť znova všetko po starom. Opäť budem rozmýšľať nad tým, ako to skončiť tak, aby som mu neublížila, tak aby ho to nebolelo a aby bol čo najskôr šťastný. Prečo? Pretože čoskoro odídem. Na 10 mesiacov. A podľa mňa to na diaľku nemá zmysel...teda neviem to vysvetliť. Bolí ma to celé už teraz, bude ma to bolieť aj potom a už sa toho pocitu nikdy nezbavím, ale musím to urobiť. Zostanem žiť vo viere, že to takto bude lepšie...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár