Nový brat – nový Dračí hrad
Tam, kde sa stretnú všetky rasy
Mrak zostúpil naspäť do normálneho sveta a čas sa dal znova do pohybu. Nikto si neuvedomil, že prebehlo mnoho času.
„Salmern, tým, že si prijal dračiu podobu, nepotrebuješ už pôvodný meč. Ten je teraz na prekovaní. Varmana, tvoj Zranerkon ťa čaká vonku, ale musíš ho nájsť.“
„Vďaka Drakena.“
„Neďakuj mne Salmern, ale im.“
Salmern sa pozrel a všade naokolo bolo vidieť drakov.
„Nastal nový vek. Mytoriančan dostal dar a draky to teraz oslavujú. Predpovede môjho brata sa nenaplnia aspoň dobrých 2 000 rokov. Vďaka tomu, že teraz patríte medzi nás, ste zmenili vlastný osud. Keď zomriete, vaša dračia zložka sa prenesie na najstaršieho z vášho rodu, alebo sa zmeníte na drakov a požijete si o niečo dlhšie.“
„O koľko?“
„Asi tak 500 rokov.“
„Veľmi vtipné.“
„Je to pravda Salmern. Teraz sa premeňte. Pri Dračom prímaní môžete byť, len ako draky.“
„Drakena, je čas.“
„Hneď som tam Dekoradon.“
Salmern pomyslel na dračiu zložku a zacítil menšie svrbenie na chrbte. V tom momente sa zmietol v oblaku prachu a na jeho mieste stál drak.
„Je čas vyraziť.“
Varmana sa na neho pozrela a urobila rovnako.
„Súhlasím.“
Kráčali dlhou sálou, ktorá skôr pripomínala chodbu. Drakena zrazu zastavila a zahla za roh. Salmern ju nasledoval. Varmana sa však oddelila.
„Salmern, vieš kde sme?“
„Pripomína mi to bludisko.“
„Správne. Vieš kde sú ostatný?“
„Zrejme idú rovno za nosom.“
„Správne pomenovanie. Idú tam, kam ich to ťahá. Všimol si si, že stále klesáme?“
„Samozrejme. Zrejme smerujeme do lávového prúdu.“
„Bystrá hlavička. Choď priamo za mnou. Nikde neodbočuj!“
Drakena zmizla v jazierku z lávy. Salmern ju nasledoval, ale mal problémy vliezť za ňou. Čoskoro ju sledoval. Po dvoch hodinách divokej jazdy na lávových prúdoch zastavili a zamierili hore.
„Ďalšia sopka?“
„Tentoraz činná. Ty bi si musel prebúrať strop, aby si sa dostal krížom, preto som si zvolila najlepšie možné miesto. Zober ma medzi krídla, je tu strmí svah.“
Salmern pridal a zachytil Drakenu. Čoskoro sa hnal hore zaplneným kužeľom. Zrazu vyletel do vzduchu. Konečne letel.
„Zamier tamto. Tam je stretnutie.“
Salmern sa otočil smerom k zálivu. Zdalo sa mu, že na západe vidí vybielene kosti.
„Mýlim sa, alebo sme na Posmrtnej hore?“
„Sme. Nijaký drak sem nešiel dvakrát. Budeš prvý, ktorý sa sem možno raz ešte vráti.“
Zátočina bola zatiaľ prázdna. Keď tam prišli, spadla sem akási lavína s kameňov. Vystúpil z nej Fardakron a Bradral. V tom ich zaliali kvapky vody. Sedronkan a Xino práve vyleteli z vody. Kvapky sa zrazu zmenili na ľadové ihličky. Prišla Drenaka s Volnertosom. Ihličky pripomínali malé drahokamy. Wankadra spolu s Varmanou využili túto podobnosť a preleteli slabnúcim portálom. Avšak, nebol tu ani jediný trs trávy. Z tmy sa však vynoril Dekoradon s Tondarom. Všetci už túžobne očakávali, kedy sa zjaví Ronkarda a Finigal. K brehu priplávalo zrazu veľké brvno. Portál sa otvoril a z neho nakoniec konečne vyskočili.
„Kde je Drak aj Hadrankom?“
„Neviem Dekoradon. Zrejme sa zdržali. Mohli použiť ktorúkoľvek cestu, ktorú sme použili my.“
„Ak sa do desiatich minút neobjavia, tak budeme musieť prenocovať a počkať do ďalšieho nočného žiaru.“
Na obzore ešte svietil kúsok slnka Mytorian. Zrazu, ako blesk z jasného neba, sa pred nimi objavil Drak aj s Hadrankom.
„Už som sa začal báť. Poďte prosím za mnou.“
Fardakron sa pohol dopredu a za ním sa vzniesol Bradral. Ostatný ho nasledovali. Išli dlho. Nakoniec sa zastavili uprostred hlbokého údolia. Draky sa zniesli na okolité vrchy a pozorovali svojich priateľov ako vykonávajú obrad.
Dekoradon vstal. Spolu s ním Drakena a ostatný. Hadrank vstal ako posledný. Drenaka ho zavolala do stredu. Bol tam malý vŕšok, ktorý pripomínal portál v jaskyni.
„Hadrank. Dávne sily drakov ťa vybrali, aby si sa začlenil medzi nás.“
Dekoradon dohovoril a sadol si. Ozvala sa Drakena.
„Vítame ťa medzi nami a sme radi, že si tu. Na miestach kde je moc Dračej energie uchovaná v čase.“
Teraz prehovoril Fardakron.
„Si spriaznený k sile týchto silný tvorov a si ich spletením.“
Fardakron si sadol a uvolnil miesto ďalšej rečníčke. Prehovorila Wankarda.
„Ja, ktorá som tu málo, ťa vítam ako seberovného a ponúkam ti oporu v prvých časoch.“
Wankadru vymenil Sedronakan.
„Neviem čo by som povedal na tvoje privítanie. Cíť sa tu ako doma. Pomocnú ruku môžeš hľadať aj u mňa.“
Sedronakan odstúpil a prenechal rečnícke miesto Drenake.
„Kedysi si ľadový vietor preklínal, ak prišiel uprostred leta či jari. Teraz sa stáva v mojej osobe tvojim priateľom.“
Nastúpila Ronkadra.
„Dobre viem, že máš rád prírodu. Teraz ti bude nielen živiteľkou, ale aj priateľkou. Nech draky strážia tvoje kroky.“
Posledná magická osoba dohovorila o sadla si do zaprášených kresiel. Hadrank teraz stál osamotený a prezeral si tváre všetkých. Od mágov na stoličkách, až po drakov v okolí. Slova sa mu zasekli v hrdle. Nakoniec zo seba predsa niečo dostal.
„Ďakujem, že ste ma tu tak pekne privítali. Ale povedzte mi, prosím, čo sa to tu vlastne deje.“
„Drahý brat. Teraz sa staneš mágom.“ – povedala Drakena.
„Mágom?!“
„Presne tak. Budeš jedným z nás. Budeš mať vlastnú kastu drakov.“
„My sme vlastne na tomto mieste len druhýkrát.“ – Sedronakan prehovoril.
„Len kvôli mne?“
„Len kvôli tebe. Dračí kruh ťa vybral, lebo máš schopnosti a tvoje srdce nemá rado neprávosti. Z nás, máš ty, tie najlepšie vlastnosti. Budeš dobrým mágom.“ – Wankadra pritakala.
Salmern sledoval skupinku zatiaľ siedmich mágov. V tieni zazrel však pohyb. Niečo nebolo v poriadku. Potichu sa prihovoril Varmane.
„Všimla si si ten pohyb v tieni?“
„Áno. Niečo sa deje.“
„Čo sa deje?“
To priletel Xino a pristál neďaleko nich.
„To nevieme, ale určite nič dobré.“
Obloha sa zrazu zatiahla. Cez tmavé mraky neprešiel ani jas mesiaca. Tmavý tieň sa im stratil z očí. Salmern ho však videl a Tondar tiež.
„Salmern, pozor. Blíži sa k mágom.“
Dekoradon sa zrazu zahnal palicou a trafil tieň do temena. Tieň tam padol a skončil na zemi. Z druhej strany kopca vyšľahli plamene. Vyšli z nich znova pekelníci, tentokrát aj so strážcom Qinotarneusom.
„Ušiel nám temný väzeň. Nevideli ste ho mágovia?“
Drakena, rozhorčená náhlim príchodom, sa obrátila na Dekoradona.
„Tu je. Len si berte. Znepokojil drakov.“
„Takže Salmern Zraner sa stal drakom? Želám mu veľa šťastia.“
Qinotarneus sa otočil a spolu s pekelníkmi zamieril k plameňom. V tom sa však otočil.
„Dávajte si pozor. Tento tieň má brata. Nachádza sa ešte v ľudskej podobe. Skúste mi ho lapiť. Budem vám vďačný. Len tak mimochodom, pre Xera Ganora mám už prichystaný flek. Posnažte sa, nech mu nevychladne.“
Tentokrát sa však otočil a prešiel plameňmi.
„Je možné, aby sám vládca pekla žiadal o pomoc smrteľníkov?“
„Počul som, že má dokonca medzi nami lovca na takúto háveď.“
„Pekne. A Qinotarneus mu chodí po zvyšky, čo tu po nich ostanú.“
„Zrejme.“
To však už obrad znova prebiehal. Všetci mágovia búchali palicami o zem. Čoskoro začala zem pod nimi praskať. Hadrank zrazu začal stúpať. Na mieste kde stál sa utvoril stĺp. Okolo neho boli väčšie či menši vyvýšeniny. Mraky sa zatiaľ roztiahli a nechali prejsť svit troch mesiacov Mytorianu. Varmana poukázala na zaujímavú zhodu.
„Pozri sa Salmern. Pôjde to rovnako ako pri mne.“
„Súhlasím. Aj teraz dva mesiace dobiehajú ten pomalší.“
Mesiacom to však teraz trvalo trochu dlhšie. Nakoniec sa začali prekrývať. Nepristávali tu však žiadne blesky, ani podobné zjavy. Tentokrát, keď mesiace spojili, nečakane sčervenali. Osvetlili Hadranka tlmeným svetlom a namiesto blesku sa zrazu ozvali všetky moci drakov. Začala tam klokotať láva, rásť zeleň, jeden kopček zavial sneh, druhý pokryli šperky, jeden absolútne zmizol, ale bolo vidieť jeho obrysy. Z ďalšieho začal vyvierať prameň čistej vody a posledný pokryl štrk a kamenie. Všetko sa to stalo takmer v okamihu. To sa však zopakovalo aj na inom konci sveta.
Tam kde kedysi stála Dračia hora, teraz stál iný svet. Plošina sa ponorila do žeravej lávy a roztavila sa. V tej chvíli sa zrodil nový ostrovček, plný kameňov. Ten sa zdvihol do pôvodne výšky a bol o nejaký ten kus väčší. Tak isto sa rozšírila aj priepasť. Nová Dračia hora vystúpila z lávy a postupne s na nej zjavovali rastliny, ľad, kamenie, láva, tma, voda a bane. Ozvali sa aj sprievodné javy, ako bolo zemetrasenie a výbuchy. Na samotnom vrchole sa zas objavil večný ľad, ale vrchol bol tentokrát končistý a ostrý ako britva. Okolo vyrástlo sedem menších vrchov a boli rovnako vysoké, ako predošlá Dračia hora. Zrazu sem začali prichádzať všetky draky sveta.
„Teraz je všetko hotové. Staré hory sa zrútili a nové sa postavili. Je čas sa vrátiť domov!“
Drakena zamierila k Salmernovi.
„Vrátime sa tak ako sme prišli?“
„Nie, poletíme.“
Drakena si Salmernovi vysadla medzi krídla a ostatný urobili rovnako. Osem drakov sa vznieslo do vzduchu. Zamierili smerom ku Dračej bráne. Tam ešte stále čakali bojovníci osudu spolu s drakmi, s ktorými prileteli. Mágom a drakom, na ktorých leteli, to trvalo len krátko kým tam dorazili.
Salmern sa zniesol a dopadol pred nového starešinu lávových drakov. Bol ním Kernoxermon.
„Drakena, kto je ten drak?“
„Nepoznávaš svojho priateľa? Nevieš kto to je?“
„Neviem.“
„Môžeš.“
„Ideme na to priatelia!“
Salmern sa zmenil späť na muža a spolu s ním aj Varmana, Xino a ostatný.
„Dračia premena. Salmern, dostalo sa ti obrovskej cti. Teraz si zároveň mojim bratom aj mojim priateľom!“
„Salmern, našli sme tvoj meč. Tu ho máš.“
Mladý bojovník podal zabalený meč Zraňovač Salmernovi.
„Ďakujem.“
Varmana sa stretla s podobným sprievodom. Obaja si meče pripevnili na remeň na chrbte.
„Teraz zamierime k našim novým domovom. Znova si postavíme Dračí hrad!“
„Veď Dračia hora je teraz neobývateľná.“
„Salmern, zrejme si zaspal dobu. Dračia hora už nieje. Teraz je na jej mieste Dračí velikán!“
„Ak tam je, tak som ochotný pomôcť.“
„Dekoradon, vydaj povel na odchod.“
„Samozrejme sestra. Drenaka, veď nás.“
„Za mnou!“
Salmern sa zas premenil na draka. Tentokrát mal na chrbte ostne a Varmana ich mala tiež. Celá letka zamierila smerom na Brentonskú plošinu.
Xer, ktorý sa teraz liečil už doma na hrade Ganorman, nemohol kvôli popáleninám od kameňa vísť von sa nadýchať čerstvého vzduchu. Fusto mu robil spoločnosť.
„Pane, čo mienite urobiť teraz?“
„Teraz? Teraz nemôžem robiť nič. Wontarentos je po smrti a ja teraz nemám šancu rozbehnúť proti drakom nejakú akciu. Zrejme nevieš, že sa spojili.“
„Počul som už akési chýri. Dokonca som počul, že sa Brentonská plošina znovu ozývala rachotom.“
„Už zas? Ako keby sme tu nemal dosť pohrôm. Už teraz voda zaliala polovicu polí okolo nej!“
„Počul som dokonca, že zmizol jeden roľník a to priamo spred očí vlastnej matky!“
„Zobrala ho voda?“
„Práve to je zvláštne, že nie. Stalo sa to pri rieke Sitar. Tam sa teraz začína leto. Roľník vtedy obrábal pole.“
„Ako sa volal?“
„Priezvisko neviem, ale menom sa volal Hadrank.“
„Mal som s ním niečo dočinenia?“
„Pokiaľ viem tak nie.“
„Odškodni jeho matku. Záhadné zmiznutia sa pokladajú za posvätné veci.“
„Samozrejme pane.“
Fusto odkrivkal a zamieril k dverám. Jeho telo sa liečilo neuveriteľne rýchlo. Zato Xer sa čoraz viac búril voči doktorom. Raz v noci sa dokonca vykradol a chcel prejsť na nádvorie, ale zastavil ho strážca jeho vlastných komnát! Xer bol čoraz viacej zúrivejší. Čoskoro sa mala stať vec, ktorej nebolo možné uniknúť. Stával sa z neho šialenec. Nevedel však, že má v hrade temnú návštevu.
Qinotarneus hovoril o bratovi temného stvorenia. Tento brat nebol len para a tieň, ale položivá bytosť. Čoskoro sa dostal do hradu Ganorman. Uchýlil sa v katakombách a čakal na vhodnú príležitosť niekoho ovládnuť a stať sa živým. V tom momente by nad ním stratil moc Pán plameňov a bol by mohol slobodne páchať svoje vlastné zlo. Prvý raz ho zobudil rámus rúcajúcich sa stien. Nevedel o čo ide, ale keď zbadal, ako z druhej strany steny vytŕča hrot meča, pochopil, že jeho čas je blízko. Začal netrpezlivo vyčkávať. Nakoniec ho čakanie omrzelo a vyhľadal osobu, ktorá by mu poslúžila na jeho „vyššie“ ciele. Čoskoro našiel, ale ešte nebol taký temný a skazený, ako sa mu žiadalo. Xer Ganor mal ešte iskierku nádeje, že unikne jeho pazúrom.
Teraz, keď sa Xer takmer zbláznil, nastal jeho čas. V tieni sa prikrádal k posteliam jeho veličenstva. Prišiel však problém. Často ho navštevoval Fusto, xerov najobľúbenejší lokaj. Aspoň tak to posúdil. Keď Xer osamel a dlhé hodiny hľadel do stropu, narúšal jeho duševnú obranu. Nakoniec sa mu podarilo ju rozbiť. Keď sa chcel už už zmocniť nechráneného tela, objavil sa vojak. Za ním vošiel do izby doktor. Vojak roztiahol závesy a bytosť sa v mihu schovala do najtmavšieho kúta izby.
Trvalo neuveriteľne dlho, kým doktor Xera prezrel a nakoniec sa Xerov výraz zmenil.
„Myslíte to vážne doktor?“
„Samozrejme pane. Vaše rany sú už lepšie zahojené. Môžete konečne ísť na čerstvý vzduch.“
„Vďaka bohu. Konečne. Doneste mi župan!“
Vojak sa obrátil a zamieril do izieb služobníctva.
Doktor tiež odišiel a tmavá bytosť sa pomaly zakrádala tieňmi medzi stenami. Zrazu narazila na neviditeľnú stenu. To čo sa mu podarilo odstrániť sa vrátilo a dokonca zväčšilo. Xerova šanca na záchranu vzrástla a to veľmi.
Drakena spolu zo svojimi spoločníkmi a priateľmi zatiaľ leteli v ústrety novému domovu. Dedinčanom samozrejme neušlo, že obrovské množstvo drakov mierilo na Brentonskú plošinu.
„Aha, pozri! To je modrý drak!“
„Tam je nádherný červený! A pozri aké má ostne na chrbte!“
„Zdá sa mi to, alebo je na niektorých osoba?“
„Tamtie dokonca vezú celé noše plné mužov a žien!“
To všetko sa ozývalo až hore.
„Nepozdravíme ich?“
„Salmern, teraz nie. Musíme doraziť na Dračí velikán.“
„Dobre.“
„Pridajme!“
To kričala Wankarda. Drenaka jej prianie vypočula a popohnala Volnortosa do rýchlejšieho letu. Zrazu sa objavil obrovský vrch a okolo neho obrovská priepasť. Osem vrcholov velikána malo veľkolepý ráz.
„Vysadíme vás v lesoch. Na inom mieste by ste asi neľahko prežili.“
„To je pravda.“
Draky s nošami pristáli na lúke pred akýmsi malým bralom. Salmern sa znova zmenil na muža a ostatný nasledovali jeho príklad.
„Ako nazveme nové sídlo?“
„Myslím, že najlepšie bude, ak postavíme osem sídel.“
„Ronkarda má pravdu. Každý druh potrebuje vlastný hrad.“
„Dobre. Súhlasím.“
V tej chvíli sa objavila Drakena aj s Kernoxermonom.
„Rozmýšľate nad hradmi priatelia?“
„Samozrejme.“
„Tak v tom prípade vám veľmi pomôžem.“
Objavil sa Dekoradon aj so svojim starešinom Dronardom.
„Navrhujem, aby si každá rasa nazvala hrad podľa svojho gusta. Bude to najspravodlivejšie.“
„Súhlasím brat. Ale pomáhať si bude pri stavbe rovnako.“
„V poriadku.“
V tej chvíli sa objavili aj ostatný a mohli začať navrhovať plány.
Hrady mali už svojský základ. Boli použité nákresy ešte z Dračieho hradu. Prišlo však ku zmene. Hrad sa mal dokonale schovať a prispôsobiť prostrediu, na ktorom by stál. Napríklad Hrad čiernych drakov sa nemohol vynímať vôbec, zato Hrad zelených drakov by bolo vinikajúco vidieť. Preto sa dohodli, že na niektoré stavby použijú ochranné sfarbenie. Prvý sa začal stavať hrad Kamenných drakov. Bolo to napodiv ľahké, ale čoskoro narazili na tvrdú žulu a Museli všetko drviť na prach.
„S tohto už bloky nebudú.“
Salmern fučal, keď vylamoval z vrchu obrovské skaly a narazil na žulovú stenu.
„Teraz by sa zišiel Zraňovač.“
„Prečo si to nepovedal skôr kamarát.“
Salmern sa oprel chrbtom o stenu a rozryl ju na kusy.
„Tak teraz neverím vlastným očiam.“
„Dračie oči ťa klamú? Zraňovač mám teraz na chrbte. Ale ľahko sa môžem znovu premeniť a presunúť si ho na ruku.“
„To by bol dobrý nápad.“
Kernoxermon si už zvykol, že sa Salmern premieňal kvôli polohe meča. Raz ho mal tak, raz onak a vždy ha dal tak, aby mu dostatočne pomohol, alebo aby nezavadzal.
„A teraz, hor sa na žulu.“
Salmern začal vylamovať obrovské žulové kamenné kvádre. Pracoval ohromne rýchlo a preto ostatné draky rýchlo odnášali skaly na bok. Varmana tiež statočne pomáhala. Rozlámané kamene lámala na menšie kusy. Do konca dňa mali vďaka Zraňovaču kotlinu urobenú.
Na druhý deň začali stavať. Salmern si presunul meč zas na chrbát a začal prikladať do piecky, ako to posmešne nazval. Teraz bolo jedno, ako spoja skaly, aj tak by ich potom kamenné draky opľuli kamenný blatom. Práce na dokončovaní boli hotové na ďalší deň. O zvyšok sa už postarali bojovníci osudu.
Pre zmenu začali teraz stavať v „Ľadových horách“. Tu stavali z ľadu, ktorého bolo všade nadostač.
„Bŕŕŕŕ. Máte tu ale zimu.“
„Nič sa neboj. Nezamrzneš.“
Salmern teraz pracoval s mečom v „ruke“. Vydlabával do ľadu bloky a tie potom odnášali na stavbu. V ľadovej hore našli prirodzený úkryt a preto ho len rozšírili a začali stavať. Ľadový hrad bol dokončený ešte v ten deň. Tu však bojovníci osudu použili vlnené bundy, aby nezamrzli v útrobách hradu.
Teraz sa pustili do hradu na kaskádach. Tu našli prirodzený úkryt na malom ostrove v jazere. Okolo bola príroda a zohnať kamenie tiež nebol problém. Ostali totiž nejaké zvyšky po Kamennom hrade a tie použili. Najprv vystužili ostrov a začali stavať. Dostavba trvala až štyri dni, čo bol zatiaľ rekord.
Teraz sa dostali do prírody. Stavať hrad tu začali neskôr, lebo draky si museli oddýchnuť. Po troch stavbách boli všetci vyčerpaný. Dali si týždennú prestávku.
Salmern mal opuchnuté ruky a Varmana nevyzerala tiež práve najlepšie. Tak isto aj ostatný boli absolútne zničený. Vodné draky si vylihovali na suchom piesku, alebo rovno na vode. Kamenné draky spali v svojom hrade a podriemkavali. Ľadové draky sa schovali do toho svojho. Bolo príjemné ležať pri vode a preto ostatné druhy drakov vylihovali pri jazere. Týždenná prestávka každému sadla v hod. Všetci boli oddýchnutí a pripravení na ďalšie hrady. Teraz sa pustili do zeleného hradu.
Zelený hrad skončil v stene. Tak ako Dračí hrad mal rovnaké parametre. Začali teda stavať rovnako. Tentokrát sa nevyskytli žiadne nehody a stavbu dokončili o dva dni. Po drakoch vždy nastúpili do úlohy upratovačov bojovníci osudu. Vždy všetko vyčistili a pripravili na obývanie. Či už drakmi, alebo mytoriančanmi.
„A teraz smer temnota. Tu budú môcť pracovať len lávové draky a temné draky.“
„Súhlasím Dekoradon. Ostatný sa budú môcť zatiaľ pustiť do nehostinného sveta zlata a šperkov.“
„V poriadku.“
Dve stavby obrovských rozmerov začali stavať naraz. Zlatý hrad mal však problém. Zase narazili na žulové základy v stene a Varmana musela použiť Salmernove triky. Salmern mal však väčšie problémy. Musel dávať pozor na každý centimeter povrchu. Tma na vrchu bola obrovská. Temné draky, ktoré boli zvyknuté na prácu v tme, robili divy, ale lávové draky mali menšie problémy.
„Dekoradon, navrhujem, aby sa vytvorili zmiešané páry.“
„Prečo?“
„Budeme napredovať rovnakou rýchlosťou a urobíme lepšiu robotu.“
„Ako myslíš.“
Salmern dostal Dronarda. Drak zlých úmyslov, tak ho volali doma. Bolo až neuveriteľné, ako sa líšil od ostatných. Dronard bol sprvu priateľský, ale čoskoro bolo jasné, že Salmern je pre neho len muž. Preto ho aj často slovne napádal. Salmern sa však vedel ovládať. Postupne začal Dronardove slovné narážky ignorovať a čoskoro sa mu zdalo, že s ním pracuje bez akejkoľvek slovnej výmeny. Dronarda to však čoraz viac dopaľovalo. Postupne začal aj s telesnými buchnátmi. Toto si však už Salmern nemohol nevšímať. Jeho povestná „posledná kvapka“ pretiekla, keď Dronard spomenul smrť jeho otca a buchol ho do chrbta.
„Dronard, nezabúdaj, že ja niesom drak!“
„To viem. A preto ti to stále pripomínam.“
„Lenže draky, neútočia bez dôvodu, ale ty áno. Aký máš so mnou vlastne problém?“
„Ja? Okrem toho, že som starešina a musím pracovať s cvrčkom?“
„No tak moment. Keby som nebol žil, tak by ste čoskoro padli rozdrobený na kúsky, lebo Xer by získal meč.“
„No, to je síce pekné, ale mne nezabili otca pri boji jeden na jedného.“
„Nebol proti nemu len jeden!“
Salmern sa zastavil v robote a sledoval s hnevom suseda.
„Niekomu som brnkol po citlivej strunke?“
„Neprovokuj!“
„Lebo čo červiak? Niečo mi spravíš?“
Salmernovi zmizli z chrbta hroty a objavili sa mu na labe. Dronard ďalej pracoval, ako keby si nič nevšimol.
„Dronard, poslednýkrát ťa varujem. Ešte jedno slovo o mojej rodine alebo o mne a zle skončíš.“
„Vari sa mám ja teba báť? Dobrý vtip. Len že nepuknem od smiechu.“
„Ten smiech ťa rýchlo prejde.“
„Vari to má byť vyhrážka? Niekomu povoľujú nervy.“
„A nielen nervy.“
Dronard len mávol labou a pokračoval v práci. Tentokrát bez slova. Salmern po chvíli znova pokračoval v práci. Čoskoro však Dronard zase začal drdlať.
„Čo to bolo za chorobu, čo ťa priklincovala k lôžku v Dračom hrade?“
„Neviem.“
„Vraj si vyzeral, že čoskoro kapituluješ.“
„O tomto nerád hovorím.“
„Ó, niekto má strach, že padne na kolená.“
„Strach je normálna vec.“
„Ja ju nepoznám.“
„Tak to si na tom veľmi zle. Niektorých vecí sa treba báť.“
„Hádam teba červiak?“
Toto oslovenie zapôsobilo ako vystrelená raketa. Salmern sa vrhol na Dronarda a skotúľali sa dolu svahom. Tam dopadli vedľa seba na kamenie. Dronard sa rýchlo spamätal.
„Pekný chmat. Len škoda, že nepoznáš iné dobré triky.“
Vzniesol sa a zmizol v tme. Salmern sa zdvihol a skúmal oblohu. Dronarda hľadal kde sa dalo. Svet okolo nich sa ako keby zastavil. Dva svietiace kamene sa kamsi stratili. Bolo jasné, že Drakena a Dekoradon už vedeli o bitke medzi nimi dvoma. Kamene sa v tom momente objavili vedľa neho.
„Čo sa stalo Salmern? Prečo ste sa pobili?“
„Zrejme vám už išiel povedať, ako sa mu náramne podarilo urážať tak mŕtvych, ako živých.“
„Koho urazil po jeho smrti?“
„Môjho otca.“
„Dronard, sem poď!“
„Áno mág môj.“
„Urážal si jeho mŕtveho otca?“
Dekoradon bol zjavne hrozne nahnevaný. Drakena bola tiež poriadne rozzúrená. Dávala to najavo jej palica.
„Nuž...“
„Stačí povedať áno alebo nie.“
„Nie.“
„Hnusná lož!“
„Drakena, čo si myslíš?“
„Dronrad klame. Vidím to v jeho tmavých očiach. Salmern by nikdy neklamal. Pokiaľ ide o pravdu, tak je zaťatý ako mulica.“
„Dronard, čo mieniš povedať na svoju obhajobu?“
„Nič.“
„Tak v tom prípade sa stávaš vyhnancom. Draky nikdy neklamú! A ani klamať nesmú! Ste najvyššie bytosti a musíte ísť príkladom. Ak sa tak diať nebude, tak sa čoskoro znížite na úroveň sprostých vtákov.“
Dronard zlostne zazrel po Salmernovi a odletel preč. Tým, že ho poslali do vyhnanstva, tak stráca svoj titul.
„Som rada, že neklameš. Tým sa s teba stáva obdivuhodný zástupca tvojho druhu.“
„Vďaka za pochvalu.“
„Drakena, ak súhlasíš, tak ku Salmernovi pošlem nového zástupcu čiernej rasy.“
„Dúfam, že to už nebude namyslený drak.“
„To nebude. Je ešte mladý a s Dronardom sa nestýkal.“
„Dobre.“
„Kalmern, poď sem. Dostaneš konečne robotu.“
Priletel mladý drak. Bol taký čierny, že ho Salmern ledva zbadal.
„V čom budem pomáhať?“
„Budeš drviť skaly. Pomôžeš tuto Salmernovi.“
„Salmern Zraner, je mi cťou.“
„Ďakujem. Dekoradon, Drakena, ďakujem aj vám.“
Dva žiariace kamene zrazu zmizli a znova sa objavili na pozorovacom stanovišti.
„Kam ideme?“
„Tam na ten svah. Budeme vylamovať kamenné bloky. Poď.“
Salmern vzlietol a pristál na vyznačenom mieste.
„Ako ťa mám volať?“
„Stačí Salmern. Doteraz si nebol zapriahnutý do roboty, bol si sa pozrieť na Zlatý hrad?“
„Samozrejme. Bola tam nádherná dračica a na chrbte mala rovnaké alebo aspoň podobné ostne ako ty.“
„To bola Varmana.“
„Zdala sa mi unavená. Bola pri nej aj Wankarda.“
Keď Kalmern dopovedal, objavila sa na pozorovacom stanovišti zlatá žiara. Červená sa v tom momente stratila a objavila vedľa Salmerna.
„Salmern, Varmana ťa volá. Necíti sa dobre.“
„Hneď som tam.“
Salmern vzlietol a zamieril na Zlatý hrad. Wankarda do tej chvíle zmizla. Salmern tú vzdialenosť preletel veľmi rýchlo. Čoskoro sa objavil nad zlatým vrchom a vzniesol sa nižšie. Tam našiel Varmanu v dračej podobe ako leží neďaleko malého jazierka, ktoré draky vytvorili, aby nemuseli po vodu chodiť ďaleko. Salmern pristál vedľa nej a premenil sa.
„Varmana, čo sa deje?“
„Je mi hrozne zle. Bolí ma žalúdok a čo ja viem ešte čo.“
„Salmern, Varmana bude mať dieťa.“
Wankarda práve prišla a zmenila Varmanu do normálnej podoby.
„V tom prípade musí ihneď preč zo staveniska.“
„Súhlasím. Odnes ju ku Vodnému hradu. Tam sa bude mať lepšie.“
Salmern sa znova zmenil na draka a vzlietol s Varmanou v pazúroch. Čoskoro sa dostal k Vodnému hradu. Tam už čakali starý známi, ktorý požiadali o uvoľnenie z práce.
„Ako jej je?“
„To neviem Xino, ale asi to nebude dobré.“
„Počul som, že si sa pobil s Dronardom.“
„Kernoxermon, tebe nič neutečie?“
„Pokiaľ je tu Graner tak nič.“
Graner sa ukázal až teraz. Salmernovi sa na ňom niečo nezdalo.
„Graner je teraz starešinom. Patrí medzi nás a to len vďaka tomu, že si odhalil pravdu.“
„Dronard sa prezradil sám. To je všetko.“
Salmern sa premenil späť a zamieril do hradu. Bojovníci osudu tu boli častejšie ako sa zdalo potrebné. Okrem príjemného podnebia tu mali totiž aj oddych.
„Priatelia, pomôžte. Varmana má problémy.“
„Čo je vám madam?“
„Bolí ma brucho a cítim sa malátna.“
„Wankarda povedala, že čaká dieťa.“
„To by sedelo. Odneste ju do izby.“
Salmern prepustil Varmanu a zamieril za bojovníkmi, ktorý ju odniesli na nosítku.
Varmanu uložili v posteli.
„Varmana teraz potrebuje oddych. Nechajte ju na pokoji.“
Salmern smutne začal civieť na zavreté dvere. Nemal inú možnosť, ako zamieriť späť na stavbu. Pracoval však mlčky. Takto prešli štyri dni. Vtedy dostavali Čierny hrad a pustili sa do dokončenia zlatého. Salmern pokračoval v práci a dokonca stíhal navštevovať svoju drahú. Nakoniec im ostal už iba posledný hrad. Sopka, ktorá dovtedy stále chŕlila kopec lávy sa konečne utíšila a prestala. Mohli začať stavať.
Lávový hrad sa nesmel opierať o stenu kužeľa, lebo by bol v nebezpečenstve. Preto zmenili plány.
„Ak hrad zakliesnime medzi tamtie dva výbežky neďaleko sopky, tak láva bude obchádzať hrad z oboch strán.“
„Ale potom sa tam nedostane nikto iný ako draky.“
„V tom prípade postavíme aj kamenné mosty. Myslím, že v tom sa bude dariť modrím a Kamenným drakom.“
„Súhlasím.“
„Kernoxermon, postráž to tu. Musím niekam ísť.“
„A kam? Salmern počkaj.“
Ten však už letel preč. Nemieril však ku Varmane, ale smerom k Hradu Ganorman. Išiel zistiť situáciu.
Xer Ganor zatiaľ úspešne bojoval proti Tieňu. Doteraz ani nevedel, že niečo také má u seba. Neustále sa mu zdravotný stav zlepšoval a už začal kuť plány.
„Pokiaľ viem, tak Dračí hrad zmizol s povrchu zemského. Ak bola pravda, čo mi povedal Wontarentos, tak stihli všetci ujsť. Tie draky, ktoré sme videli, ich museli odniesť preč.“
„Rozmýšľate veľmi dobre. Inak sa to ani nemohlo stať.“
„V poriadku. Fusto, vyber niekoľko mužov a odkáž im, nech idú skontrolovať, čo sa deje na Brentonskej plošine v okolí Dračej hory. Ale nech sa pohnú.“
„Áno pane.“
„Počkaj ešte. Nech sa držia čo najviac v úzadí.“
„Samozrejme môj pane.“
Fusto odišiel a zamieril ku vojakom. Xer mal radosť, ale pochytila ho aj zlosť. Buď mu ušli, alebo zahynuli pri zosuve.
Salmern zatiaľ vytrvalo mieril ku Ganormanu. Po dlhom lete dorazil do cieľa. Hneď sa na neho spustila hŕba šípov a striel z balíst.
„Pane, je tu drak!“
„Akej farby?“
„Je žiarivo červený pane.“
„Chcem ho vidieť.“
„Poďte teda.“
Vojak zamieril na hradby a v pätách mal Xera. Salmern už musel pár vojakov popáliť plameňom a zničiť pár veží. Keď zazrel Xera, hneď prestal páliť. Pristál vo vzdialenosti jedného kilometra a ľahol si.
„Čo to robí?“
„Zrejme vás nechce zraniť pane.“
„Prestaňte strieľať. Možno sa priblíži.“
Salmern čakal len na to. Vzniesol sa a pristál pred hradbou.
„Prečo si tu, lávový drak?“
„Poznáš ma aj menom, ale nevieš akým, Xer Ganor.“
„Kto si?“
„Ten, koho neznášaš a niečo si mu chcel zobrať.“
„O čom to hovoríš. Nikdy som nechcel nič čo patrilo drakom.“
„Ale ja niesom drak. Aspoň nie úplne.“
„Kto teda si?“
Xera celkom zaujal rozhovor. Nevšímal si nič a nikoho.
„Sleduj a uvidíš.“
Salmern sa zrazu premenil na normálnu podobu.
„Salmern Zraner!“
„Tento dar som dostal len nedávno.“
„Ako je to možné? Čo to má znamenať?“
„Xer, pochop to. Nikdy ma nemôžeš poraziť. A ani mojich priateľov.“
„Prečo si to myslíš?“
Salmern sa premenil znova na draka.
„Lebo osem hradov už nemôžeš poraziť.“
„A prečo práve osem?“
„Čoskoro sa dozvieš. Všimol som si tvojich špehov.“
„Takže ste znova na Dračej hore?“
„To už nieje Dračia hora, ale Dračí Velikán!“
„Pekné meno pre sopku.“
„Prečo práve pre sopku?“
„Čo?“
„Dozvieš sa.“
Salmern sa vzniesol a zamieril na Brentonskú plošinu. To o čo mu išlo už urobil. Teraz sa musí poponáhľať späť.
Xer zatiaľ civel na tmavý fliačik na oblohe, ktorý reprezentoval Salmerna. Bol unesený tým čo sa tu stalo.
„Takže Salmern sa stal drakom. Ako je to možné?“
„Neviem pane. Podľa toho, čo som sa náhodou dozvedel od veliteľa vašej predošlej misie, tak ho zrejme dračí páni premenili na polovičnú bytosť.“
„To je tých pánov viac?“
„Asi pane. Viac neviem.“
„V poriadku. Ostaňte strážiť a hláste mi každý podozrivý pohyb.“
„Áno pane.“
Xer zamieril späť do svojich komnát. Jeho ochrana ešte viac zosilila a Tieň musel ujsť z hradu počas noci. Akokoľvek sa snažil, vždy mu Xer unikol. Musel si nájsť inú osobu, ktorá by mu vyhovovala.
Salmern zatiaľ priletel späť a pustil sa do roboty s ešte väčším odhodlaním. Lávový hrad bol pomaly už hotový. Ostatné draky, ktoré nemohli pomáhať pri stavbe Lávového hradu, zamierili na úpätie Dračieho velikána. Kernoxermon vybral výhodné miesto, kde by nový Dračí hrad mohol stáť. Bolo to takmer v dvakrát takej výške v akej stál pôvodný hrad a nemal mať desať, ale dvadsať veží. Na spodnej strane sa mala vybudovať hradba vysoká jedenásť metrov a priekopa, s ktorej vyberali kamenie, mala byť zaliata vodou. Dračí hrad mal mať pre zmenu dve pozorovacie veže v ľade. O úroveň nižšie mali byť štyri veže, o ďalšiu šesť a na koniec osem veží. Každá úroveň bola dokonale opevnená a medzi sebou sa dali zapečatiť. Ak by sa predsa len nejakému vojsku podarilo preraziť ochranný múr, tak ho zastaví prvá spodná úroveň. Nijaký iný hrad, dokonca ani Ganorman, nemal takú silnú obranu.
Na postavenie takého veľkého hradu mali dostatok kamenia z každej hory, čo bola na blízku. Osem rodov si rozdelilo každú spodnú vežu a zamaskovalo ju vlastným druhom maskovacích prostriedkov. Tým vlastne stratila prvá úroveň jasné kontúry. Druhú úroveň si podelili žrebom. Dva rody len pomáhali. Boli nimi modré a kamenné draky. Ostatné si svoju robotu dokonale urobili. Tretia úroveň bola už na mieste, kde nič nerástlo a preto musel zasiahnuť Drak. Svojim tajomný plameňom pokryl a roztavil skalu a tým ju spravil priehľadnou. Jediné, čo bolo vidieť, bolo kamenné lôžko na ktorom stála, takže to vyzeralo ako lom. Posledná úroveň stála už na hranici snehu a ľadu. Tam sa o všetko postarali ľadové draky spolu s Drenakou. Veže boli zasadené do ľadového svahu a doslova privarené ku kamennému podkladu vrchu velikána. Kamenná triešť, ktorú tam kamenné draky nanosili, pretavili ich plamene a na to všetko ľadové draky naniesli sneh a ľad. Samotná veža bola však čisto z ľadu, ktorý bol premiesený na päte s kamením, takže pevne zotrvávali na svojom mieste. Schody, ktoré viedli do oboch veží boli pokryté štrkom, aby sa nešmýkali. Samotné schodisko bolo postavené zo stvrdnutej lávy. Hrad mal obrovskú ubytovaciu plochu, takže väčšina bojovníkov sa usadila v ňom. Ostatné hrady boli viac menej sídlom drakov a preto sa tam uchovávali len slabé pozemné jednotky.
Kováč so svojimi učňami si vyhĺbili jaskyňu, kde postavili rovnakú pec, akú mal Wontarentos. Zriadili si tam aj malú pec na výrobu drobných pomôcok, ktoré slúžili skôr na domácu potrebu.
Medzi tým si draky vyhĺbili vlastné jaskyne a v hradoch ostala len mladá generácia. Vznikli tak hradné draky, ktoré sa zaslúžili v budúcnosti ako dobrý strážcovia Brentonskej plošiny a samotnej priepasti.
Xerovi špehovia dorazili k plošine až po úplnom dokončení posledného hradu. Viacerí si všimli nejasné obrysy, ale to bolo všetko. Samozrejme zazreli Vodný hrad, ktorý sa vypínal uprostred vodnej plochy, takže nepotreboval maskovanie. Ostatné hrady dokonale splývali so svojim okolím a preto nepútali pozornosť.
„Ja sa vrátim a podám správu veleniu. Vy tu ostaňte a dávajte pozor.“
„Kým sa dostaneš až do Ganormanu, tak to potrvá veľmi dlho.“
„Až pridlho.“
„To viem. Náš vládca však musí byť informovaný.“
„To je jasné. Nemáš náhodou poštového holuba?“
„Počkaj, možno hej.“
Vojak začal prehľadávať vak a nakoniec našiel čo hľadal. Vták bol náramne vychudnutý.
„Treba ho trochu vykŕmiť, lebo tam nedoletí v čas.“
Holuba najprv začali nadájať vodou. Po krátkom čase mu dali niečo zo suchárov, ktorých mali teraz hojnosť. Holub bol za dva dni v plnej forme a mohol letieť. Vojaci mu na nohu pripevnili papierik s odkazom pre vládcu a vtáka pustili na slobodu.
Cvičený holub, ako bol tento, sa dostane za krátky čas tam kam ho poslali.
O dva dni priniesli pred Xera holuba s odkazom.
Xer sa začítal a našiel tam tieto riadky.
– Vážený vládca, prišli sme na miesto katastrofy a našli sme nové miesto. Je to tu plné života. Na druhej strane priepasti sa nachádza rozľahlá rovina, na ktorej sa rozprestiera zrejme horský chrbát. Po obídení bolo jasné, že systém má osem vrcholov, s toho stredný je najvyšší. Každý vyzerá inak. Jeden nieje vidieť v tme, ďalší je plný aktívnych sopiek. Na jednom je zvláštny odlesk a podobá sa trochu na zrejme kamennú púšť, ktorá je východným smerom. Je tam zatiaľ len jeden hrad, dobre viditeľný. Nachádza sa na spevnenom ostrovčeku uprostred jazera. Neďaleko sú silné kaskády. Ďalší vrchu pokrývajú lesy. Ku ďalšiemu vrcholu sme sa nemohli priblížiť. Duje tu hrozný severák a všetko je tu biele. Ôsmi vrchol je úplne normálny. Miestami sme mali pocit, že nás niekto sleduje. Tento dojem sme získali, keď sme sa pozreli na vrchol hory. Boli tam dva zasnežené štíty trochu menšie ako vrchol hory.
Ďalšieho poštového holuba nemáme pane.
Nech vás slnko sprevádza. –
Keď Xer dočítal tento list, vedel, že Salmern použil kamufláž na ukrytie hradov. Dal poslať odpoveď po tom istom holubovi a pobral sa späť.
Tieň, ktorý zatiaľ putoval z miesta na miesto, nenachádzal nikoho, kto by vyhovoval jeho kritériám. Dostal sa až ku brehu mora. Tam sa zastavil. Vedel, že nad morom majú moc draky, ktoré boli stvorené dračou mágiou s ostrova Dračej brány. Cez vodu ísť nemohol a preto zamieril späť. Putoval len cez noc, lebo deň bol jeho úhlavným nepriateľom. Vtedy by ho zachytili pekelníci v žeravých obručiach, ktoré sa nedajú preťať. V noci by prišiel Qinotarneus a ten by ho odviedol napäť do temných hlbín.
Salmern zatiaľ ošetroval Varmanu. Tá bola teraz stále vo Vodnom hrade. Stále jedla a postupne bolo jasné, že dieťa bude zrejme chlapec. Draky však zaregistrovali aj iné hlasy. Bolo to ako mraučanie mačiek. Keď sa to niekoľko krát opakovalo, Kernoxermon odviedol Salmerna preč z hradu.
„Tvoje dieťa bude mať podobné schopnosti ako ty, ale tiež v ňom bude kolovať dračia mágia.“
„O čo vlastne ide?“
„Tvoje dieťa nebude ako vy.“
Salmern sa zamyslel. Bolo mu jasné, že jeho dieťa nebude ako ostatné deti.
„Salmern, budete mať ťažkú prácu s jeho výchovou. Dračie mláďatá sú nebezpečné len pre malé tvory, ale tvoje dieťa bude schopné už ničiť všetko.“
„Čo mám robiť?“
„Počkať. Výchova obyčajne zmení nielen človeka, ale aj drakov. Dúfam, že si nezabudol na deň, keď si všetkým drakom povedal svoj príbeh.“
„Pamätám.“
„Povedal som ti, že draky si pamätajú a on si zapamätá všetko, čo sa dialo po jeho narodení.“
„Takže bude vedieť aj niečo čo súvisí s drakmi?“
„Možno.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár