Vysvetlenie, čarodej a drak
„Kto ste?“
„Nieje dôležité kto som, ale odkedy som tu. Na túto chvíľu som čakal celý život.“
„Bol by som radšej keby som vedel kto ste pane, ako to, odkedy ste tu.“
„Salmern, tvoj osud sledujem už veľmi dlho.“
„Poznáte moje meno?“
„Áno. A poznal som aj tvojho otca, i deda, i pradeda a tak ďalej.“
„To nie je možné.“
„Veď som vravel, že nieje dôležité kto som, ale odkedy som tu.“
„Dobre teda, odkedy ste tu?“
„Strážim osud tvojej rodinu už vyše 500 rokov. Nemaj strach. Niesom podvodník ani nič podobné. Som posledný známy čarodej na Mytoriane. Všimol som si, že hľadáte vyhne, kde boli ukuté tieto dva meče.“
„Áno pane. Ale najprv som chcel vedieť, či je...“
„Naozaj členkou rodiny? Teraz vieš, že je. Lenže nepoznáš jej postavenie. Nikdy nebude tvojou sestrou. To ostatné však časom zistíte obaja.“
„Kto ste?“
„Tvoji predkovia mi hovorili Pán mečov, lebo som stvoril tieto meče. Moje meno je však Wontarentos.“
„Žiadne priezvisko?“
„Nie Varmana. V tom čase ešte priezviská neboli. Boli len mená. Poznal som aj samotného Ganora Veľkého a aj tvojho predka. Teraz som tu preto, lebo musím usmerniť vaše činy.“
„Prepáčte, ale teraz musíme zmiznúť ako duchovia, lebo nás chytia.“
„Nechytia vás. To by mali skôr oni utekať pred vami. Pamätám si niekoľko pokusov o atentát na Ganora Veľkého. Tvoj predok, spolu so svojou manželkou zachránili jeho osobu pred istou smrťou len tým, že svoje meče hodili do cesty šípu.“
„Takže sme teraz prakticky nepremožiteľný?“
„Takmer chlapče. Ja teraz zmiznem. Máte pred sebou ešte dlhú cestu. Pozor. Zjavím sa vždy vtedy, keď sa dva mesiace spoja.“
V tom momente sa zvrtol a zmieril ku hradu, kde po ňom neostala ani zmienka.
„Čo si myslíš?“
„Neviem Varmana. Asi budeme mať spoločnosť.“
V tej chvíli sa otvorili dvere hradu a von sa vyrútili vojaci aj s veliteľom.
„Chyťte ich! Za každú cenu!“
Celá masa asi 80 vojakov sa vyrútila na nich. Salmern dupol nohou. Zem v jeho okolí sa zatriasla a tlaková vlna zhodila všetkých okrem nich z nôh.
„Čo to bolo chlapi?“
„Neviem pane.“
Postavili sa a zaútočili znova. Tentokrát však Varmana šibla mečom ako bičom. Prvé rady popadali jeden cez druhého a každý mal na tvári červenú sinku, ako keby ich naozaj šľahla. Každého vojaka to rozzúrilo do nepríčetnosti.
„Na nich! Neseďte! Útočte!“
Teraz však išli chladnokrvne a pomaly dopredu. Každý mal tesne pred sebou štít, aby si chránil hlavu pred ďalšou štipľavou ranou.
„Salmern, zrejme príde k boju z blízka.“
„Naboj sa Varmana. Pamätáš sa, čo povedal čarodejník?“
„Áno.“
„Tak sa nemáme čoho báť.“
Strhla sa krátka bitka. Vojaci padali ako muchy. Salmern dokonca presekával brnenia a štíty. Niektorí ako keby zasiahnutý bleskom, iný z chýbajúcimi končatinami. Posledný ostal veliteľ.
„Ako je možné, že vás nikto ani len neškrabol. A čudujem sa aj tomu, že tá žena sa naučila tak rýchlo bojovať s mečom.“
„Veliteľ. Ostanete žiť. Odovzdajte Xerovi odkaz. Zraner sa pomstí za mŕtveho vládcu.“
Veliteľ sa na neho čudne pozrel.
„Nebojte sa. On bude vedieť o kom hovorím.“
„Poďme preč. Je čas vrátiť sa späť.“
„Máš pravdu. Začína svitať.“
Veliteľ na tých dvoch ešte dlho hľadel s kamenným pohľadom. Slnko postupne ožiarilo plochu hradu a odkrylo nočný samovražedný útok. Mŕtvy vojaci ležali popresekávaný na tráve.
Xer sa v ten osudný deň len ťažko sústredil. Keď sa mu do uší dostalo, že Salmern žije a že sa objavila pani Zranerkona, nedokázal myslieť na nič iné.
„Fusto, potrebujem, aby si ich našiel.“
„Nemyslíte pane, že to bude pre mňa nebezpečné?“
„Ak sa budeš držať svojich zásad, tak sa nebudeš musieť obávať o svoj život.“
„V poriadku pane.“
Fusto ešte v ten deň odišiel hľadať stopy po tých dvoch. Sadol na koňa a zmizol v diaľke. Xer mal chuť ničiť.
Salmern a Varmana zatiaľ dorazili späť do tábora a oznámili varmaninmu otcovi novú skutočnosť.
„Otec, zdá sa, že Zranerkon si ma vybral za patrónku.“
„Ako je to možné?“
„Nevieme pane. Ale jeden človek to vie.“
„Kto je to?“
„Volá sa Wontarentos. Je to starý čarodejník. Podľa všetkého veľmi starý.“
„Kedy sa objaví?“
„Keď sa dva mesiace spoja.“
„To bude o dva dni. Dúfam, že sa dozviete viac o vlastnom osude.“
Už skoro odišli, keď ich zavolal späť.
„Dcérka, čo to máš na krku a vo vlasoch?“
„To som dostala od Zranerkona. Spravil mi to blesk.“
„Blesk vravíš. Zvláštne, lebo podobný náhrdelník a brošňu mala matka tvojej mamy.“
„Prepáčte, že sa pýtam pane, ale nevolal sa jej muž priezviskom Zuch?“
„Odkiaľ to vieš?“
„Je to falošné meno našej rodiny.“
„Aha. Tak preto.“
Keď opustili palác a prišli do Zvlneného lesa, tak si to miesto nazvali, Varmana spustila.
„Takže preto si ma Zranerkon vybral. Lebo mám v sebe krv Zraneru.“
„Zrejme. Nezabúdaj, že v tých časoch bolo toto meno bežné. Takže mohlo ísť možno aj o náhodu.“
„Možno. Teraz by sme mohli nájsť tie pece a dielne.“
„Máš pravdu. Poďme na to.“
Pustili sa smerom do lesa a zobrali si zásoby na niekoľko dní. Prešli skoro 20 km, keď sa pred nimi objavila priepasť, za ktorou bola spomínaná hora. Nevedeli určiť aká je hlboká.
„Skúsme to obísť.“
„Mám taký dojem, že mi o nej niečo hovoril otec. Počkaj.“
Salmern sa zadumal. Snažil sa rozpomenúť, čo mu o nej hovoril otec. Na pomoc mu prišiel Zraňovač. Salmern sa ponoril do spomienok meča.
Vynoril sa mu pred očami obraz dvoch osôb zahalených v tieni. Zhovárali sa o priepasti.
„Synak, tú priepasť neskúšaj preskočiť a ani sa ju nepokúšaj prekročiť. Stráži ju tajomný obranca vrchu. Môj otec hovoril o drakovi. To je však málo pravdepodobné. Na jednej strane, kde nie sú vrcholy vidno, je most. V strede je preseknutý skrz na skrz. Zapamätaj si to. Ak sa tam raz dostaneš, musíš si kľaknúť, predložiť meč pred seba a požiadať o dovolenie vstúpiť. Ak tak neurobíš, tak ťa strážca vrchu chytí o zoberie so sebou.“
Akonáhle rozhovor skončil, meč ho vrátil do reality.
„Už viem ako sa tam dostať.“
Obišli takmer celý vrch, keď sa im odrazu stratili z dohľadu oba vrcholy. Znenazdajky sa zjavil rozseknutý most.
„Teraz si kľaknime pred dieru, odložme meče pred seba, položené, a požiadajme o dovolenie vstúpiť.“
Ako Salmern povedal, tak aj spravili. Zrazu sa ozval silný hrmot. S priepasti sa mohutným mávnutím vyšvyhol nádherný červený drak. Ľahol si na druhú stranu a sledoval ich. Po chvíli sa ozval.
„Syn veľkého Zranera prišiel objaviť svoje korene. Zdá sa, že oba meče sú v poriadku. Mladá dáma, si označená Zranerkonom, takže musíš byť prepojená s osudom tohoto mladíka. Môžete prejsť, ale meče nechám u seba.“
„Vďaka.“
Drak použil chvost, aby zakryl dieru, ktorá ich oddeľovala od druhej strany, aby mohli prejsť.
„Teraz ste na území, ktoré patrí mojim predkom. Vlastníme ho už od nepamäti. Keď prišiel čarodejník, aby ukul tieto dva meče, pustili sme ho sem. Požiadal nás o jednu vec.“
„Čo to bola za žiadosť?“
„Aby mohol použiť našu magickú krv na pokrstenie oboch mečov.“
„Zvláštne.“
„Ako sa vlastne voláš mladý Zraner?“
„Salmern a toto je Varmana Saman.“
„Tak teda Salmern. Vitaj v dračej nore, kde vznikali oba meče.“
Boli v priestrannej jaskyni. Všade sa povaľovali nástroje. Bolo vidieť aj obrovskú pec z akýmsi náustkom.
„Čarodejník používal vaše plamene na zohriatie rudy?“
„A nielen to. Našu krv používal na kalenie. V tom čase nám zomrel mladý drak. Zavalilo ho kamenie a brušnú dutinu mu preklal stalaktit. Čarodejník mal preto krvi dosť. Nepoužíval krv žijúcich drakov. Mimochodom, volám sa Kernoxermon.“
„Nedávno sa nám zjavil čarodejník. Povedal, že sa znovu objaví, keď sa dva mesiace spoja.“
„Jeho obvyklá formulka. To bude za dve hodiny. Inač, vedel som, že sem prídete.“
„Odkiaľ?“
„Mladá dáma, som drak. Viem veľa vecí, o ktorých ani neviete. Okrem toho sa tu zastavil čarodejník, takže som vedel aj to, že blesky sa ťa dotkli len nedávno.“
„Myslím si, že ste to vedeli ešte predtým, ako sem vôbec prišiel.“
„Ženská má rýchlu hlavu. Draky to vždy cítili, lebo to spôsobovala dračia krv, ktorá je vkutá do meča. Blesky ťa nezabili len preto, lebo si držala Zranerkon.“
„Aha.“
Jaskyňa bola už trochu schátralá, ale aj tak tu všetko vyzeralo, ako keby si čarodejník len odskočil.
„Som posledný svojho rodu na tomto mieste a neviem, čo sa stane z vrchom, keď ho opustím.“
„Je možné, že by ťa nahradil iný drak?“
„Draky sa sem vrátia len vtedy, keď Xer opustí trón. Keby si sem prišiel pred 15 rokmi, tak by si sa čudoval, koľko je tu drakov. Ostal som tu, lebo môj osud bol sprevádzať ťa po týchto miestach a strážiť posvätné miesto.“
„Presne tak priateľ môj.“
V jaskyni sa objavil čarodejník. Neprešli ani tie sľúbené dve hodiny. Mal na sebe dlhý plášť červenej farby, ktorý splýval s textúrou kože na drakovi.
„Som rád, že ste tu. Zrejme vám už Kernoxermon porozprával históriu tejto jaskyne. Aj dôvod, prečo je tu sám. Salmern, je čas, aby si spoznal, prečo si tu a prečo je tu aj Varmana.“
„Boli by sme naozaj radi keby ste nám to povedali.“
„Mladá dáma, týka sa to proroctva, ktoré má teraz už vek hodný drakov. Vzniklo ešte pred mojim narodením, nuž si ho vypočujte.“
Wontarentos sa najprv zamyslel a potom prehovoril.
-Keď sa blesky dotknú dievčaťa, ktoré nebude rodu Zraner a bude držať meč Zranerkon v rukách, zmení sa všetko, čo sa nikdy nemalo stať a predsa sa stalo. Pomoc jej dá v ťažkých časoch muž rodu Zraner, ktorý stratil otca pred ich stretnutím a matku pri svojom narodení. Vládca čo zhanobil svoju krv vraždou otca zaplatí za svoje zločiny, ale nesmie skonať rukou ani jedného z nich. Na všetko dozrie mág a drak, ktorý majú rovnaké farby radi.-
Recitoval to pomaly a aj tak účinne. Salmern si všetko zapamätal a Varmana, ktorá bola hlavnou postavou proroctva, vedela, čo sa deje. Čarodejník a drak sledovali, čo sa deje v dušiach tých dvoch.
Salmern sa pozrel do minulosti a zistil, že všetko na neho sedí. Matku stratil pri narodení, otca len nedávno pred stretnutím s Varmanou. Xer zabil vlastného otca a stal sa vládcom. Varmana bola zasiahnutá bleskom a v ruke držala Zranerkon. Posledná vec, ktorá mu vŕtala v hlave, bola, že mág a drak majú na nich dozerať.
„Prišli na to isté priateľ. Obaja a naraz. Ich osudy sú prepletené až do konca ich života.“
„Áno čarodej. Je v nich však cítiť aj istú náklonnosť. Nemyslíš?“
„Súhlasím. Myslím, že je čas konečne otvoriť pravdu pred svetom, lebo iba tak dosiahnete, aby Xera zabil niekto iný ako vy dvaja.“
„Wontarentos, sme pripravený podstúpiť nebezpečie, ktoré nás čaká.“
„Drahý priateľ, spečať proroctvo, ktoré sa naplní, možno o dlhší, alebo kratší čas.“
Drak vyletel k oblohe a zreval. Dva razy, tri razy. Potom stíchol a zniesol sa k zemi. Asi o pár sekúnd sa zjavil belasí plameň na obzore. Potom sa objavili ďalšie a ďalšie.
„Tu sú draky.“
„Áno Salmern. Draky.“
„Nebojíte sa, mladá dáma?“
„Trochu, ale to hádam prejde.“
Všetci štyria sa presunuli na malú lúku neďaleko jaskyne. Čoskoro pristál na lúke čierny drak, za ním bledomodrý, jeden absolútne biely. Takto postupne pribúdali draky všetkých veľkostí, tvarov a farieb. Za malú chvíľu ich bolo toľko, že museli zväčšiť priestranstvo, na ktorom sa stretli. Keď tam boli všetci a na obzore sa už neobjavil ani jeden plameň, Kernoxermon prehovoril.
„Drahý bratia. Proroctvo sa začalo napĺňať a tu stoja dvaja mytorianci, od ktorých teraz závisí naša budúcnosť. Ak vyhráme a proroctvo sa naplní až do bodky, budeme sa môcť znova vrátiť na Dračiu horu, ktorá bola našim domovom.“
„Priatelia draky, som rád, že ste tak rýchlo prišli. Teraz treba rozniesť po Mytoriane, čo spáchal vládca Xer. Akú nehanebnosť urobil. Avšak, vypočujme si to z prvej ruky. Salmern Zraner, predstúp pred drakov a vyrozprávaj, čo si videl.“
Salmern sa postavil na pontón z popadaných kameňov.
„Keď som mal desať rokov, tajne som sledoval kráľovskú rodinu pri cvičeniach s mečom. Starý služobník Fort vyučoval mladého Xera bojovať s ním. Xerova sila na neho bola však priveľká. Jedného dňa som zazrel, ako vyzval svojho otca na boj. Začul som to len náhodou. V tej chvíli som už totiž odchádzal. Dlhý čas xerov otec odrážal útoky svojho syna. Po dlhom čase sa vládca rozhodol pre manéver „Nebezpečná hra“, ktorý hrozí rizikom smrti pre útočníka a záchranou života pre napadnutého. Xer, ktorý si dávno vypestoval šiesty zmysel v boji, predpokladal tento ťah a skôr ako sa vládca stihol nazdať, Xer ho prebodol skrz na skrz. Forta zabil dýkou, ktorú sa naučil vrhať už ako päťročný. Takto sa dostal na trón a začal hanobiť meno rodu Ganor. Keď sa dozvedel, že rod Zraner žije a nie je to legenda, rozhodol sa získať meč Zraňovač a mňa s mojim otcom zničiť. Našťastie ma môj otec stihol naučiť ovládať meč a jeho silu. Po tom ako som odrazil jeho vojakov na Brentonskej plošine, vybral sa do domu môjho otca. Mňa tam doviedol meč. Po krátkom rozhovore ma otec vyhodil von a ja som dopadol na kameň. O tri dni som sa od meča dozvedel, že môj otec zahynul jeho rukou.“
Draky sa medzi sebou prudko rozprávali. Kernoxermon stiahol Salmerna z kamenia a povedal mu.
„Hovoril si pravdu. To si draky vážia. Nezabúdaj však, že mi neklameme a klamstvá neznášame.“
Debata silno narastala. Čoskoro to čarodejník utíšil. Vystúpil drak biely ako sneh.
„Čarodejník, jeho srdce je čisté a neklamal. Ja a moji bratia si myslíme, že Vládca Xer Ganor musí byť potrestaný. Ak s tým súhlasíš, tak povedz.“
„Priateľ Formak, súhlasím s tebou. Ale proroctvo hovorí, že ani jeden z nich. Týka sa to teda aj vás. Meče sú ukuté spolu s krvou červeného draka a preto to nesmie byť ani drak, čo Xera zabije. Preto som vás zavolal, aby ste rozšírili túto správu po Mytoriane. Priatelia, želám vám šťastnú cestu.“
„Brat Formak, je čas.“
„Bratia, rozleťte sa do každého kúta sveta a odovzdajte správu kde sa dá.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár