Rada by som vedela, na čo bolo to všetko? Za celý ten rok som si prešla toľkými vecami, dobrými a zlými situáciami. Našla som nových (ne)priateľov a ľudí, ktorým ležím v žalúdku... Nejde ani tak o nich, veď ako vždy ich ignorujem, no skôr sa divím, že nič na mne nenechalo žiadne následky. Nič viditeľné, alebo neviditeľné. Žiaden záchytný bod, vďaka ktorému by som zistila, ako veľmi som bola ranená, urážaná, či obdivovaná. Nič neexistuje. Som silnejšia, viac svoja, sebavedomejšia a plná ľahostajnosti voči každému, kto by chcel narušiť môj osobný životný priestor. Neviem, či som tým lepšia, alebo horšia, som len iná, vo viacerých smeroch. Toľko milujem a toľko sa zato nenávidím, že ma to zmenilo.
Prestala som snívať a sny si teraz plním. Nemusím spať aby som videla neuveriteľné, stačí chodiť s otvorenými očami, a pozorovať miesto, ktoré voláme realita...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár