Napísal si,že odchádzaš.
Hodil si ma ako hráč kocky do zmätku dní.
Aby som bola zraniteľná a niesla všetky sklamania.
Aby som zas mohla prímať rany lásky.
Tak prosté...
Miluj ma a ja budem šťastná.
Hraj na klavír túžob.
Chcem opäť počuť tvoj smiech.
Vidieť ťa šťastného.
Šťastného pre tú chvíľu so mnou.
Ak má život vôbec niaky zmysel.
Ty si ním!
Rozostri záclony tvojho sklamania.
Zas si ma smieš vziať.
Celučičkú, celú.
Prestaneš dbať na city?
Veď tie ťa držali pri živote.
Potom už nemá zmysel.
Potom je už len otázkou na ktorú niet odpovede.
Stačí mi uveriť.
Už len poslený krát.
Stačí uveriť, že láska je len hra.
Kto prehrá,vypadáva...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár