Nenávidím to tu... Tá dychovka mi hučí v hlave, som celá mokrá a Líviu už dávno zahrabali. Všetci odišli... Hajzli, aj tak prišli iba zo slušnosti.
,, Vedela som,že to dievča takto skončí."
,, POčula som, že sa prepila."
,, To je trest od Boha."
,, Vraj dala každému, spala aj s tým susedom oproti,"
,, Bola to kurva, takto mala skončiť!"

Trest od Boha? Potom nenávidím Boha... Lívia si nezaslúžila aby ju hodili do najlacnejšej truhly, vycapili pomník - S láskou spomíname a zahrabali. Lívia mala tancovať... Ona mala proste žiť. Žiť a bojovať na tomto skurvenom svete. Lívia vždy vravela, že aj keď život je kurva, nič večne netrvá, prídu aj tie lepšie dni, tak vstaň a žiť nezabudni!

Viem, možno poviete, že niekto ako Lívia si nezaslúžil žiť ale...

Pri Lívii som mohla veriť v čokoľvek, v lásku, v posadnutosť, v zázraky. Pro Lívii sa zo mňa stával iný človek. Kým som ju nepoznala sedávala som v kúte a schovávala som sa pred svetom. Keď sme sa spoznali bola úplne na dne... Mala 14 ale skúsila už takmer všetko...
Ja - útle dievča, ktoré sa bálo žiť a ona - tá, čo svet videla z úplne inej perspektívy. Ja som ju naučila veriť v seba a ona ma naučila vnímať svet. Teraz by som ten čas najradšej vrátila... Posunula ho na ten piatok...

Ten piatok...

 Blog
Komentuj
 fotka
mardzi93  18. 12. 2008 19:11
uz sa tesim na pokracovanie
Napíš svoj komentár