Niekto mi kedysi povedal, že droga je most od problémov. Stačí vkročiť a prejsť na druhú stranu. A na konci tmy uvidíš svetlo. A on mal byť môj anjel. Anjel s krásnymi jemnými krídlami a hlasom ako šelest jeseného lístia. Kvôli nemu som zatvárala oči nad slzami mojej mamy, ned výčitkami, prosbami... Kvôli nemu sa stal zo mňa iný človek. Horší...
Človek, ktorého som nenávidela. Nenávidela som seba. Svoje oči plné nádeje zaslepené drogou. Cítila som sa taká bohatá a pritom som nemala nič. Droga bola most do neba. Do raja v ktorom však každý váš krok, slovo bol hriech... ,, Musím zomret... " zasepkala som.

To be continued...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár