Ako každý deň zabíjame zlé spomienky.
Vraždíme, ticho, bez trestu.
Máš slzy na krajíčku, ale nemiluješ ma natoľko aby si kvôli mne plakal.
My ženy nevieme nemilovať.
Sudičky nám nadelili balíček lásky pri kolíske.
Boli sme odsúdené aby sme nosili lásku v srdci.
Aby sme verili, že existujú aj dobrí muži.
Že vždy keď nás pretiahnu a nechajú, odpustíme.
Že veríme, že niesu len bezcitné svine.
Ten pocit keď ťa stretnem na ulici s inou.
Ten pocit keď som nútená pripustiť svojmu ja, že už niesom tvoja.
Že už šekáš jej aká je krásna.
Aká je iná, zvláštna, nádherná. JEHO.
Tie slová ktoré vo mne horeli.
Tie miesta kde si bol iba ty a ja.
Kde vášeň mohla striekať.
Kde si nebol iba sebaľútosťou dlhých dní.
Večerných modliedieb, tvojho smiechu.
Zabijem ťa.
Tam vo vnútri, kde umieraš každým dňom...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
anthvillie
26. 12.decembra 2009 19:38
aj ja by som potrebovala niekoho v sebe zabit
4
Čo my... Ale čo oni !! Keď v sebe nájdu tú drzosť zabiť nás v sebe skôr, ako si uvedomíme, že sa vôbec niečo deje a bez výčitiek pokračovať ďalej... bez nás... s inou...
Napíš svoj komentár