Dnes som bola na besiedke mojej kamosky Simik, hrala na klaviry vlastnu skladbu, ktoru venovala svojej starkej, ktora umiera na rakovinu... Tolko emocii v jednej skladbe, v par minutach... Bola to najkrajsia skladba, aka tam odznela a takisto jedina z vlastnej tvorby. Citila som sa tak pysne, ze som tam bola prave s nou. Ked hrala, pocitovala som tolko pocitov a ked som sa pozrela na kamaratov, vsetci mali leske oci od slz. Bola to pecka. Ako si len covek dokaze uvedomit, ake veci dokazu v nom vzbudit respekt a uctu. No toto bolo nieco vynimocne uzasne, ale aj smutne, skladba venovana umierajucej starkej...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
dadulik876  7. 1. 2008 00:01
bolo to nenormalne uzasne!! nechapem. .ako sa moze clovek rozplakat behoom 2 minut.. ked sima zaccne hrat.. uz len to ked si to predstavujes setko.. jooj.. fakt nadhera!!! mam to nahrate vo fone.. avkuse sa to u nas hrava.. sak mimi
2 
fotka
michadelika  26. 1. 2008 13:34
no veru bolo to nadherne...a volalo sa to nechceny osud...lenze uz je teraz jedno aky bol...na osud uz je teraz neskoro....
Napíš svoj komentár