Kiksna007

Vacsina zien to urobi kvoli peniazom a ked vidi, ze muz ma majetok tak chce nejaku socialnu istotu, ze aj keby od nej odisie tak nieco jej po nom zostane. Preto ja mam rad predmanzelske zmluvy, takze ziadnej zeny po mne neostane nic , len deti

v pohode tak sa nevydávaj a ani nemaj deti

Neviem veľa ľudí nemá vzťah k deťom nejaký veľký... ale aj tak je to proste niečo čo chceš, keď chceš byť rodina. A keď riadny vzťah, tak aj pred štátom. Skús si zistiť tie výhody predtým než budeš hlásať ako to nepotrebuješ. Ani ja to nepotrebujem. Ale bude to vhodné. Tak nemaj svadbu. odstoj si to na úrade, ak je to to ako si chceš svoj svadobný deň pamätať...

aby si nezila v hriechu

Proste to sú jedny z vecí, ktoré niekto berie tak a niekto inak. Podstatné je zbytočne nenenávidieť tú druhú stranu

Ja som niekedy hovorila to isté, až kým som nezistila, že s tým blbým papierom sa kopec vecí vybavuje jednoduchšie a ten papier je celkom výhodný kvôli množstvu vecí Ale na to človek príde, keď je vo vzťahu už veľmi dlho a zistí, že vybavovať spoločné veci bez toho papiera nie je veľmi zábavné

Ja som napríklad včera zistil, že s dieťaťom alebo s pribúdajúcim počtom detí zarába človek v čistom viac, aj keď to nie je až taký horibilný nárast pri tých všetkých výdavkoch okolo dieťaťa.
Skôr by som napokon potom deti chcel kvôli potomkom, avšak určite tiež chcem, aby boli poslušné a aby nám hovorovo "neprerástli cez hlavu", čo niekedy pri dnešných "novodobých" rodičoch býva problém, ako tak sledujem okolie, že ich deti sú "nespratné", a to ani nie je aspoň podľa mňa dobré. + teda fakt, aby sa mal kto o nás postarať, či už o mňa alebo o moju partnerku, ak by som tu ja napokon neskôr nebol (lebo nikto nevieme náš osud), a teda nemohol už partnerke v chrípke alebo nejakej inej chorobe (čo snáď nie) pri nej byť, starať sa o ňu a nosiť jej do postele z lásky horúce čajíky, lieky a nechať ju oddychovať, pričom by to bolo snáď aj opačne, že nebol by som iba ja sám takýto dobrosrdečný, keď by sme spolu boli a ľubili sa spoločným podieľom lásky.
So mnou to časté myslenie na deti však tak ako s nežnejším pohlavím aj zhruba v mojom alebo nižšom veku nie je nejaké obvyklé a prakticky skoro tak až na ne ešte (možno zatiaľ) nemyslím.
Skôr ako na deti, mám tak ako najbližšie včera poobede čudný nával emócií a citu pre ženy všeobecne alebo aj ženu, hoci zatiaľ nemôžem povedať o nejakej konkrétnej, lebo zatiaľ teda všetko funguje kamarátsky a neprišlo ešte na vyšší level, že niečo pekné k sebe cítime a povedali by sme si, že sa ľúbime. Občas teda úplne precitnem pre ženu, cítim sa presladlý a teda neviem, čo to spôsobuje, iba viem, že v tom cite by to bolo asi najkrajšie sa milovať so ženou.

Tak sa nevydávaj, problém vyriešený