Dnešná prechádzka na ktorú som išla za účelom vyvetrať si hlavu.
Jedna náhoda,blbá náhoda.
Na nesprávnom mieste v nesprávnom čase.
Bola som na ceste domov,keď zrazu prešlo okolo mňa to známe auto.
V ktorom sme boli na toľkých výletoch.
Zabáča do ulice,kde býva ona.
Tá,čo nás rozdelila.
Rozbehla som sa ako zmyslov zbavená,len preto,aby som sa presvedčila,že ide za ňou.
Stál pred jej bránou.
Prešla som okolo jeho auta,mala som nutkanie,otvoriť tie dvere a konečne mu to všetko vysvetliť,konečne sa s ním o tom všetkom porozprávať.
Ale nezvládla by som to.
Prešla som a nahlas začala vzlykať a plakať.
Strašne som sa triasla.
Určite sa na mňa pozeral.
Určite si myslel,že som totálny psychopat.
Ale proste som to nezvládla.
Nezvládla som tú bezmocnosť.
Nezvládla som,že s tým už nemôžem nič spraviť.
Ublížila som mu,ublížili mu moje slová,
ktoré už nevezmem späť.
Bolí to.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár