Prechádzam okolo tvojho domu a dúfam,že ťa uvidím,aspoň na chvíĺu uvidim ten úsmev,ktorý ma dokázal nabiť pozitívnou energiou aj keď mi bolo najhoršie.
Bol si mój najlepši kamarát,niečo ako môj mladší brat.
Naše nespočetné množstvo zážitkov,či trapasov,spomínaš si?
Vždy keď sme vraveli niečo odveci a mysleli si,že nás nik nepočuje,vždy sa tam niekto náhodov objavil a my sme sa len smiali.
Alebo naša dohoda,že ak v 31budeme stale slobodní,tak sa vezmeme,dokonca sme mali plán ako sa budú volať naše deti.
Ale potom prišla tá hádka kričala som.Čo všetko dokáže spraviť s človekom únava a stres.Vykričala som ti asi všetky možné aj nemožné nadávky,pre takú malichernosť.Mrzí ma to všetko,celá ja.Prepáč.Aj keď povedať prepáč niekedy nestačí.
Ak si na mňa niekedy spomenieš,snáď to budú iba pekné spomienky,ktorých bolo rozhodne viac.
Ja na teba myslím stále.
Nech sa ti darí a nech si šťastný.
Pretože si to naozaj zaslúźiš.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár