Prišiel ten deň,ktorý mi priniesol jeho.Stačil mi jeden pohľad,jeden bozk a vedela som,že už chcem byť len s ním.Chcieť je pekná vlastnosť,ale po čase človek zistí,že nie vždy sa mu splní to, čo chce.
A aj ja som to zistila.
Neboli sme síce spolu každý deň,ale tie chvíle boli o to krajšie.Cítila som sa s ním v bezpečí,vedela som,že konečne mám pri sebe osobu,na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť.To,čo som cítila,keď som bola s ním som nikdy predtým necítila.Bol to najkrajší pocit v mojom živote,bola to láska.
Bola som hlavou v oblakoch,možno zaslepená..Pretože všetko sa mi zdalo dokonalé.Keď mi povedal:,,Ľúbim ťa´´,bol to ten najkrajší moment v mojom živote.Tieto slová som síce nepočula prvýkrát,ale po prvýkrát som mohla úprimne a s istotou povedať:,,Aj ja teba.´´
Vtedy by mi však vôbec nenapadlo,že to čo mi povedal nemyslel vážne.Bola by som radšej,keby mi povedal:,,Mám ťa rád´´,ale bolo by to aspoň úprimné.
Potom prišiel ten deň,ktorý mi vzal moje šťastie,moje sny.Veď donekonečna sa klamať nedá a preto mi konečne povedal pravdu, teda napísať, neodvážil sa mi to povedať do očí, prišla len sprava:.. kika...mi hovor...nespal som takmer celú noc...a to som bol na šrot...ale myšlienky ma nepustili...vieš, teraz by som bol najradšej pri tebe, objal ťa a dal ti pusu na čelo, nech vieš, že ťa mám rád, ale nedokázal by som ti ublížiť a povedať ti to čo musím povedať...prepáč Kika...musím uznať, že vzťah s tebou je sen a s nikým mi nebolo tak dobre ako s tebou, ale...tak veľmi by som chcel byť pre teba tým, čo si zaslúžiš, tým najlepším, ľúbiť ťa a nikdy ťa nesklamať...ale vidím, že toto nedokážem...je to to, čo som nikdy nechápal, ako sa môže človek nezaľúbiť do niekoho s kým mu je dobre...s odstupom času, plynúcimi rokmi a skúsenosťami človek zistí veľa...možno je to len klam, keď vidím veci tak ako vidím a myslím si, že pretože nemáš za sebou niečo podobné ako ja, nevieš mi dať to čo potrebujem, aj keď si tvoje "ľúbim ťa" veľmi vážim, zase naopak, ja ti nedokážem dať to, čo potrebuješ a hlavne si zaslúžiš ty...je mi to ľúto, že to musí takto byť, ale nezabudni že ťa mám veľmi rád a skvele si s tebou rozumiem a rád sa s tebou kedykoľvek stretnem...si také moje ňuňu. prepáč...
Snažil sa,no nešlo to.Keďže na lásku treba dvoch a nedá sa niekoho len tak donútiť aby ťa ľúbil,nezostávalo mi nič iné len sa s tým zmieriť.
Nechcela som ho stratiť,záležalo mi na ňom,chcela som ho mať pri sebe za každú cenu aj v prípade,že budeme len kamaráti.
Slovo dalo slovo a my sme sa dohodli,že zostaneme kamaráti.Ale :,,Z priateľstva môže vzniknúť láska, ale z lásky nikdy nemôže priateľstvo!´´.Asi je to naozaj tak.
Akokoľvek som sa snažila presvedčiť samú seba,že je všetko ako má byť nešlo to.Čím viac som chcela zabudnúť,tým intenzívnejšie som naňho myslela.Preto som sa rozhodla,že bude asi lepšie keď ho úplne vymažem zo svojho života.
A nakoniec som zistila,že niekedy osoba, s ktorou chceme byť najviac je tá, bez ktorej nám bude najlepšie...
Nečakala som,že to takto dopadne,ale asi to tak proste má byť a mne nezostáva nič iné len ďalej žiť svoj život a veriť,že tam niekde ma naozaj čaká tá pravá láska
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár