Bábätko sme plánovali a keď som na tehotenskom teste po prvom mesiaci snaženia sa uvidela dve čiarky tešila som sa, až priveľmi.
Okrem meškajúcej menštruácie som mala aj iné príznaky tehotenstva. Bývala som veľmi unavená, skoro celý deň sa mi grgalo, musela som zmeniť svoje stravovacie návyky. Predtým som jedávala 3x denne, teraz som musela pridať aj desiatu a olovrant.
Nekrvácala som, ani nešpinila a nič nenasvedčovalo tomu, že niečo nie je v poriadku, až do prvej kontroly u gynekologičky, na ktorú som sa tešila. Predstavovala som si, ako uvidím moje bábätko, bijúce srdiečko, dostanem fotku, bohužiaľ všetko bolo inak.
Keď som tam prvýkrát prišla, bola som na začiatku 8tt. Spravila mi ultrazvuk, no netvárila sa nadšene a hneď povedala, že na túto dobu by tam už malo byť vidno viac ako len gestačný a žĺtkový vak a objednala ma o 2 týždne na kontrolu.
Boli to najdlhšie dva týždne v mojom živote. Vyklepana som tam prišla znovu a znova nasledoval ultrazvuk. Doktorka zhodnotila, že 10tt to určite nie je. Že to je tak max 7tt. Nakoľko som vedela, kedy som mala ovuláciu, začala som sa zmierňovať s najhorším aj keď niekde v kútiku duše som stále dúfala, že to bude dobre. Veď nádej umiera posledná. A aj tá moja umrela o týždeň na kontrole, keď to gynekologička definitívne uzavrela, že sa jedná o bezplodové tehotenstvo. To znamená, že v maternici sa vytvorí gestačný vak, žĺtkový vak, avšak bez embrya. O potratoch som vedela, ale toto? Anembryon? Nikdy som o tom nepočula, až pokiaľ sa mi to nestalo...
A tak som dostala na výber medzi samočistením a kyretážou. Na zákrok som ísť nechcela, nebolo mi zle a lekárka povedala, že by som to mala zvládnuť aj sama. Ešte aj krátko po kontrole tehotenské príznaky stále trvali. Postupne sa však zmierňovali a o týždeň od kontroly som začala mať špinenie a o 3 dni sa spustilo krvácanie,ktoré po štyroch dňoch zo dňa na deň prestalo.
Teraz ma čaká kontrola, čakanie na prvú menštruáciu a nové začiatky...
Keď som sa začala zaoberať touto problematikou a čítať si na nete články, dozvedela som sa, že tento problém je pomere častý.
Viete čo mi pomohlo vyrovnať sa s tým?
To, čo sa mi stalo bolo ešte to najmenšie zlo. Sú ženy, ktorým doktorka na počiatočných kontrolách povie, že je všetko v poriadku, vidia bijuce srdiečko svojho bábätka a na druhej kontrole im zrazu lekár oznámi, že srdiečko už nebije, zamlknutý potrat. Ja som to svoje bábätko nikdy na ultrazvuku nevidela, videla som len čiernu dieru a v nej akúsi bodku(žĺtkový vak)
Alebo sú ženy, ktoré potratia vo vyššom štádiu tehotenstva a musia porodiť mŕtve bábo, pripadne zomrie krátko po pôrode.
A pomohol mi aj môj priateľ, ktorý mi bol veľkou oporou.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tequila
13. 5.mája 2021 16:01
Presne tak. Deje sa to pomerne často, aj keď sa o tom veľmi nehovorí. Vyjde to nabudúce, aj keď viem, že aj tak to musí byť veľmi nepríjemný pocit. Ale vyjde to proste a basta
Napíš svoj komentár