- Čokoládu.
- Máme čokoládu.
- Akú?
- Hovorím že máme čokoládu!
- No dobre ale akú?
- HOVORÍM ŽE MÁME ČOKOLÁDU ČO JA VIEM AKÚ!!!!!!!!!!!!!!!! A TY SA POZRI NA SEBA AKO VYZERÁŠ, AKO MôŽEŠ ÍSŤ S NEUMYTÝMI OČAMI DO OBCHODU (???) POZRI SA ČO MÁŠ NA SEBE!!!!!!!!
- Dobre veď sa ukludni....
- TY SA UKLUDNI, TAK ŤA VYFACKÁM ŽE BUDEŠ POZERAŤ!!!!!!!!!!
...alebo klasická ukážka rozhovoru s mamou. Ale aj tak ma dnes najviac dojal hĺbkový rozbor mojej osobnosti - v skratke, mám toľko problémov sama so sebou, že až a mala by som sa nad sebou zamyslieť. Jednoznačne súhlasím, zamyslela som sa a dospela som k názoru, že keď niekto dovŕši takú hranicu drzosti že sa neštíti spýtať že "akú čokoládu", je to už kritické. Jednoznačne.
Budem musieť sem-tam v noci mrknúť jedným okom do spálne či niekto v našej rodine nezačne od toľkej dokonalosti a perfektným pozorovacích schopností levitovať nad posteľou.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
grietusha
9. 8.augusta 2010 16:21
máš 20. prečo sa neodsťahuješ?
6
no ja som sa v tom clanku nasla ... a neviem ci sa tomu mam tesit.. ale ya to-
9
mení a dosťveľa. ale ako hovorí leonidas: "kto chce, hľadá sposoby, kto nechce hľadá dovody"
10
Takže tvrdíš - uvediem hypotetický príklad - dospelý človek zneužije dieťa (jedná sa o príležitostnú pedofíliu), sám poznačený traumou z detstva. Teda ide o poruchu v zmysle zlyhania osobnosti tohoto človeka. Teda poznáme príčinu, ale zmenší toto poznanie utrpenie dieťaťa?
(Psychológia ako vedný odbor nie je obsiahnutá v ženských časopisoch
(Psychológia ako vedný odbor nie je obsiahnutá v ženských časopisoch
12
samozrejme, že nezmenší..ale nemylím, že tomu dieťatu pomože lamentovanie, kor keď má 20 /čisto hypotetický vek/ ak niekou niečo, vadí, treba konat nieco nejakym sposob riesit..a zrovna tento čisto hypoteticky priklad nieje zorvna vec, ktora sa len tak prehodí cez hlavu a prepáč, ja moc ženské časáky nečítam
13
V článku je niekoľko cynických viet a celý je ironickým konštatovaním a nie lamentovaním, čo si každí sčítanejší človek určite všimol.
Zaujímalo by ma, ako "konať niečo nejakým spôsobom riešiť" v prípade, že niekomu vypichnem oko. Takáto ujma je jednoznačne nezvrátiteľná. Teda sa môžem jedine ospravedlniť, zvrátiť určite nie.
Taktiež som sa zatiaľ nikde nedočítala, že by používanie irónie bolo výsadou určitej ("samozrejme hypotetickej") vekovej skupiny.
Čo sa však nedá povedať v prípade, ak je niekto schopný využitím tých najelementárnejších, učebnicových postojov riešiť problém. Ešte k tomu bezmyšlienkovitou indukciou...
Zaujímalo by ma, ako "konať niečo nejakým spôsobom riešiť" v prípade, že niekomu vypichnem oko. Takáto ujma je jednoznačne nezvrátiteľná. Teda sa môžem jedine ospravedlniť, zvrátiť určite nie.
Taktiež som sa zatiaľ nikde nedočítala, že by používanie irónie bolo výsadou určitej ("samozrejme hypotetickej") vekovej skupiny.
Čo sa však nedá povedať v prípade, ak je niekto schopný využitím tých najelementárnejších, učebnicových postojov riešiť problém. Ešte k tomu bezmyšlienkovitou indukciou...
Napíš svoj komentár