ruku do vrecka vklada
škrká, iskrí, ohienok a už ťahá,
v puse skormný maják,
pre mravce, a slnko baktériam,
chlastá ak bender,
aj keď to nechce,
jeho batéria,
na hlave má kapucu,
nastupuje do busu,
a myslí na pusu,
áno na pusu,
na jej drobné ústa,
ľúbi ju že nemože to ustáť,
pre teba je možno jedna z tucta,
pre neho je z tucta jediná,
sa vymyká ona je iná,
a jeho mikina,
ju prikrýva keď je zima,
nočný spoj a mesto bliká,
si zvyká,
že láska holduje dýkam,
hľadiac do zeme vzdychá vzlyká,
sa pýta, prečo tak piká?
kde je chyba ?
prečo láska facká chlapca,
ktorí ľúbi ?
prečo mu prevracia svet, na ruby ?
zajtra pojde zbierať huby,
teda hubičky,
chce utiecť zo slepej uličky,
uteká vedľa,
nehlúpi vedia,
on vie tak trochu tiež,
poznáš to keď nevieš čo chceš,
dobro je pre nás priťažké,
tak sa zdržujeme tu dolu pri dlážke,
a hľadáme menšie zlo,
no zatial z nás vyliezlo,
len kopec prázdnych slov,
a polovičných riešení,
skurvili sme základy teraz padáme z lešení,
opravujeme a kriesime dávno mŕtve,
a naše srdcia trpia, mĺkve,
že nám to neni blbé,
slepé cesty sú najviac dlhé,
sa strácame v hmle,
v prazdnote vlastneho strachu a pohodlnosti,
otroci trendy hlúposti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dominiik
30. 6.júna 2011 13:00
dosť dobré..
Napíš svoj komentár