slnko do hláv
a nohy do pedálov,
a do kopca,
a potom sa
lúče rozhodli bičovať mozog viac.
Ťažká kombinácia,
v ťažkom čase.
A jak zombík vracia
vo výťahu, zas a zase.
Vylieva si dušu,
tvorí tam mozaiky,
a nosiská nám kúšu
arómy, čo vyžaruje mozambik,
pod nohami, koberec zo žrútky,
Ľúbi papať, kto ľúbi údiť búdky.
Teda plávajúca podlaha pestrá,
bledý, bledší ak riť strýca festra,
neni fest rád.
Zamknutý, sa sťažuje mise,
že vraj je plný príšer,
že taký sem neprišiel,
a dáva jej zo seba veľa,
viac menej všetko čo zjedol včera.
Je to von. Je rád.
Ja tiež, veď ešte je čad.
On už nechce, niaká slečna ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár