Buď ju nenávidíš, alebo ju miluješ.
Áno, je to práve moja mačka, ktorá ma so zdvihnutým chvostom a naježenými chlpmi sprevádza každodenným životom.
Moja malinká cica, ktorú som pred rokom našla opustenú na ulici.
Tá mačka, s ktorou sme išli ku zverolekárovi a povedal nám, že má 10% šancu na prežitie.
Moja cicuška, ktorá na mne leží a pradie, keď ju škrabem za uškom.
Tá, ktorá je namyslená aj keď nemá byť prečo.
Ona, čo si o sebe myslí, že je panička a my ostatní sme sluhovia.
Abby, ktorá má asi tie najjemnejšie mačacie vankúšiky.
Jedine ona ma vždy privíta hlasným "MŇAU" a oblízne ma na nos.
Zdá sa mi byť výnimočnou. Mala som už veľa mačiek aj veľké množstvo iných domácich miláčikov ale ona je akoby iná. Akoby mi rozumela.
Akoby chápala a dokázala vycítiť, keď ma niečo trápi, keď som naštvaná alebo zaľúbená.
To malé chlpaté čudo, čo sa minule urazilo, keď som ju štipla do zadku. (To som jej vrátila za to, že ma v noci uhryzla do môjho zadku).
"Nerozprávala sa " so mnou 3 dni, odmietala akýkoľvek kontakt. Potom so ju musela podplatiť tuniakom.Tá cica ktorá spáva na chrbte cez deň a na bruchu v noci. Ona, čo mám v byte loví muchy a komárov alebo cez balkón pozoruje pouličných kocúrov. Čo niekedy nevybočí zákrutu, šmykne sa a vrazí do steny.
Tá hlúpučká mačka, čo sa rozbehla do zrkadla a skoro ho rozbila.
Čo ocikáva všetky chlpaté koberce (teraz máme už len s nízskym chlpom).
Áno, možno to vyznie blbo,ale tí čo máte radi mačky pochopíte, že ja si život bez Abby neviem a ani nechcem predstaviť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár