vo vzduchu bol strach a beznádej.
Za pásom zbraň, v duši clivo,
stratil už všetko, nechcel žiť bez nej..
Jeho život žiaľ nikdy nebol ľahký,
bol plný sĺz, plný smútku, bolesti.
A dnes smútok z nešťastnej lásky
ten núti ho zísť zo života cesty.
Už dávno chcel ukončiť trápenie,
neraz mal zbraň priloženú k hlave.
No vždy si nakoniec povedal nie,
a neostal sám v depresnom stave.
Ale dnes už to nezvládne ustáť
zajtra už nechce na svete byť.
Nič ho už nenúti smutného tu ostať,
jeho srdce pomaly prestane biť.
Už došiel na koniec bojového pola,
tu končí všetko, strach i beznádej.
A smrť už ho k sebe hlasno volá,
on počúvol a chce ísť tam k nej.
Vytiahol a priložil k hlave zbraň,
stlačil spúšť a čaká ho noc večná
Život mu rozdal mnoho tvrdých rán,
ale túto si dal sám a bola posledná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greenlime
7. 5.mája 2011 18:04
nechápem ako sa ľudia môžu zabíjať kvôli láske..
Napíš svoj komentár