pod rúškom hmly trasie sa zem.
Kráčal sám životom hnaný snami,
došiel dnes zničený až sem.
Prešiel tak veľa, slabé sú nohy
srdce má na kúsky a v duši strach.
Nečakal, že v živote sklamú ho mnohí,
strácal sa v intrigách a život mu dal šach.
V uličke temnoty odkiaľ niet návratu,
hľadá stratenú vieru v krajší deň
No pri spomienkach a pocitu závratu,
začína chápať že žil iba svoj sen.
Ten sen sa skončil, keď mu to došlo,
že strácal čas tam, kde ho nechceli.
Ľúbil, veril a pomáhal, no dnes to prešlo,
ide na slepo, do temna, kde srdce zavelí.
Nemá dôvod sa z temna obracať späť,
nemá dôvod chápať to všetko zlo.
Srdce už utíchlo, tak duša jeho leť,
leť ďaleko preč od toho, čo zradilo.
Duša je v pokoji a telo padá,
nezniesol klamstvá, podlosť a zlo.
Z krásnych slov vzišla len ďalšia zrada,
a on odišiel, dnes,...ale nastálo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár