Keď naša dáma v rokoch Perla, fenka nemeckého ovčiaka, zaspala navždy, s mamkou sme sa rozhodli, že si kúpime zlatého retrievera. Ocko s tým nesúhlasil, veď to je len taký maznoš, pes má strážiť...Ale prehlasovali sme ho.
Našli sme inzerát s ponukou šteniatok neďaleko od nás, tak sme sa skontaktovali s pánom, ktorý ich ponúkal a šli sme sa na nich pozrieť. Nemohla som sa dočkať! Na záhrade nám vybehli oproti tri nádherné šteniatka, tak sa pýtame pána, ktoré je to naše. Odvetil, aby sme chvíľu počkali. Onedlho prichádza so štvrtým šteniatkom, je svetlejšie, ako ostatné a práve sa zobudilo. Ako jediné dalo prednosť spánku pred vítaním cudzincov. Už vtedy bol sám sebou...áno, to bol práve náš Alexko a moje prvé stretnutie s ním.
Až na prvú noc, ktorá v prípadoch odlúčenia býva vždy ťažká, sa plne prejavovala jeho láska k spánku. Dokázal zaspať naozaj hocikde...Pri prvom pokuse o prechádzku si sadol na konci našej ulice a už ho nikto nedonútil, aby sa pohol. Tak sme Alexka niesli na rukách. Jediné, čo ho vytrhlo zo spánku, bol šušťajúci balíček piškót. Kedysi sme sa smiali, že aj keby ležal na smrteľnej posteli a niekto vytiahne piškótu, tak ožije...To sme ešte nevedeli, akú máme pravdu, ale to by som predbiehala.
Učil sa rýchlo a po pár pokusoch o útek si uvedomil, že zrejme mu u nás bude dobre. Jesť mu chutilo, občas dostal aj dvojnásobnú dávku. Vtedy s nami ešte v dome na dolnom poschodí bývala starká a keď na ňu Alex spravil psie oči, hneď mu dala papať. Zabudol len spomenúť, že už jedol u nás...
Ozaj, prečo Alex? Mala som desať rokov, keď sme si ho kúpili a bola som jedináčik. Zvykla som tvrdiť, že je môj „braček“ a dala som mu meno tak podobné môjmu. Vtedy som ešte nevedela celkom vysvetliť, prečo. Teraz však viem, chcela som, aby bolo všetkým už podľa našich mien jasné, že patríme k sebe.
Tak veľmi, ako ho ocko nechcel, tak sa stal jeho najviac najlepším priateľom. Delil sa s Alexom takmer o každé jedlo...Pre ľudí s dobrým srdcom bolo skutočné náročné neobľúbiť si tohto retrievera.
Na druhom stupni základnej školy som prvýkrát zažila posmešky zo strany spolužiakov. Či už sa jednalo o moju postavu, celkový vzhľad, chôdzu, povahu alebo názory...Rodičom som o tom vravieť nechcela, ale Alex ma počúval s úprimným pohľadom a ľúbil ma takú, aká som.
To be continued...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
swamper
6. 10.októbra 2020 22:36
Keď sa ku nám domov dostalo zatúlané šteniatko od známych , bol som jediný , kto bol proti Strašne to kňúkalo a triaslo sa ... Mal som asi desať a už vtedy som na to nemal nervy Skončilo to nakoniec tak , že som bol jediný , po čase z rodiny , kto si uvedomoval základné potreby toho tvora a naozaj sa o to staral s rešpektom ( porozumením ) Nikdy som jej nedával sladké Za to , že sa posrala kým som sa nevrátil zo školy som ju nikdy nehrešil Naopak , ju z toho heglovalo , tak som ju pohladkal a utešil Poutieral som šťanky a sračky a išli sme von Chodili sme na hodinové prechádzky Cestu a čas venčenia si volila sama Bez ohľadu na počasie Po návrate som jej utrel labky a osprchoval riť , keď sa zasrala Žrádlo som jej kupoval u mäsiara z vreckového Ľadvinky , pečeň , srdiečka a iný bordel po ktorom smrdel celý byt , ale ona sa po tom išla umlátiť Rovnako po kyslej kapuste a arašidoch Vodu som jej menil dvakrát za deň Veterina bola len moja starosť , to nikto neriešil Potom prišla stredná škola , gympel a zamestnanie a nám to vydržalo až do konca Časovo dosť náročné Psík bol v byte a dosť na to trpel Nikomu sa nechcelo vysávať , utierať prach a podobné pičoviny , okrem mňa Potom psík skapal na zlyhanie srdiečka , prehriatie organizmu , úpal , staroba Necítil som nič Zato ostatní boli hlboko dojatí Tí čo ju tak strašne chceli a milovali , ale nestarali sa Už by som to viac nechcel
2
To je zlate toto. Inak nechapem za co sa ti decka akoze smiali co si bola na neuveritelnej plastike a shudla 50 kil ? Ved tvoj vzhlad je podla mna tvoja deviza. Ale velmi dobre poznam vsetko cim si si presla ja som mal v skole to iste ale bohuzial nikoho a nic co by mi to pomohlo prekonat. Rodicia sa snazili ale ja som potreboval asi nieco ako toho peziho akeho si mala.
3
@tanji to bolo ešte v období, keď nefičali veľké zadky na moju smolu a asi som im prišla pojašená, ťažko povedať ďakujem za milé slová a verím, že máš už vo svojom okolí ľudí, ktorí oceňujú tvoje kvality.
4
@krpcek347 ja som tiez bol outsider (rozumej prikraslene povedane triedny retard)
hmmm uprimne zopar hej ale neviem ako ty, mne aj tisic ludi vynahradi jedna osoba ked je ta najblizsia. Ten pocit ked nemusis byt najlepsi na svete, staci ze si najlepsi pre tu jednu osobu...
uz moc basnim, ty snad mas svoje dobre duse v okoli
hmmm uprimne zopar hej ale neviem ako ty, mne aj tisic ludi vynahradi jedna osoba ked je ta najblizsia. Ten pocit ked nemusis byt najlepsi na svete, staci ze si najlepsi pre tu jednu osobu...
uz moc basnim, ty snad mas svoje dobre duse v okoli
Napíš svoj komentár